Čo vypotia 3 baby pri káve

Znovu sedím s mojimi najlepšími kamarátkami v bare. Nie sme v obvyklom počte 4 kusy, pretože Pavla práve prišla z Egypta a sedí na záchode, kde práve vypudzuje faraónovu kliatbu.
„Jana čo sa ti stalo? Čo aj ty si chytila faraóna?“ Spýtala som sa, pretože Jana bola ticho. Je tou poslednou osobou, o ktorej by som mohla povedať, že bude ticho. „Nie, len mám pocit, že žijem povrchne a niečo podstatné mi uniká.“ Vydýchla cigaretový dym, vytiahla zrkadielko z kabelky a skontrolovala si dokonalý make-up s konštatovaním, že dnes vyzerá naozaj príšerne. „Vieš, niekedy premýšľam, že čakám na nejakú správnu loď, len akurát na ňu čakám na letisku. Chápeš ma, čo tým myslím?“ Kývala som hlavou na znak pochopenia, ale ani zaboha, som netušila, čo sa jej stalo. Inokedy optimistická, usmievavá a s výstrihom po pupok, dnes fajčila jednu od druhej v roláku. Ivete sa to taktiež nezdalo: „Budeš nás ešte dlhšie napínať, alebo nám to konečne povieš? Kurva, čo je s tebou? To aby som sa o zábavu starala ja, nudná trapka?“
Jana sa konečne zasmiala upila si kávy a posmelila sa do rozhovoru zapálením si ďalšej cigarety. „Baby, viete, že mám nového chlapa. Je skvelý. Dokonalý výzor a telo. Dokonca aj patrične obdarený, a dokážem sa s ním rozprávať, tak ako s nijakým chlapom na svete. Ale stále, mi tam niečo chýba. Cítim, že je presne ako ja...“ „A to je zlé? Veď konečne si našla, čo si hľadala.“ „...No v tom je ten problém. Viete aká som. Nevydržím pri ničom a nikom dlho. Okrem vás baby, sorry.. No, ale k veci. Proste je až moc, ako ja a nie je to dobré. Potrebujem, niekoho u koho budem mať istotu, že som pre neho bohyňa a že bude poslušný, ale zároveň, aby nebol príliš naviazaný a nechal mi voľnosť. Ale on mi necháva voľnosti, až príliš veľa a necítim sa pri ňom ako bohyňa.“
„Jana, ty si vážna komplexáčka vieš o tom?“ Iveta sa zasmiala, nad jej myšlienkovým pochodmi. „Ty po prvýkrát pri chlapovi, nevieš, čo chceš.“ Jana si beznádejne vzdýchla. „A čo teraz? Akože mu mám dať kopačky? A vzdať sa ideálneho tela? A neskutočne šikovného, orálne uspokojujúceho chlapa?“ Vždy ma prekvapí, ako Jana zmení svoje postavenie k nejakému problému za pár sekúnd. „Tak, čo s ním? Keď je taký dokonalý požičaj mi ho.“ Jana sa zasmiala a vyzliekla rolák, pod ktorým mala len biele tielko a vytráčajúcu čipkovanú podprsenku. „Nie! Už som v pohode a konečne sa cítim vo svojom živle. A okrem toho, nemá rád brunety s malými kozami. Tak daj pokoj. Adonis je môj!“ „Au, to bolelo, tie malé kozy.“ Iveta s Janou sa mi zasmiali a spoločne vyhŕkli: „Áno, ešte si ich aj poľutuj!“ „Zlatíčka, nepočúvajte ich, oni to tak nemysleli“ Všetky tri sme sa s chuťou zasmiali a vyrazili do mesta, nie baliť chlapov, nie pozerať handry, ale zabávať sa na ľuďoch, čo stále čakajú na správnu loď. Zúfalo čakajú, no na letisku. „Povedala som vám niekedy, že vás mám rada?“ Jana mala chvíľku sentimentu Iveta sa zasmiala: A tebe, čo sa stalo, moja? Nie nikdy si nám to nepovedala, dokonca nám to nedávaš ani najavo.“ „Ty si úplne blbá, dávam vám to najavo.“ „Ale a ako?“ „Hm, trávim s vami, moje voľné chvíle, keď toto nie je láska k bližnému, tak už neviem čo.“ Ďubla som Janu do rebra. „Hej, hovadská láska. Ani si sa nespýtala, že môžeš prejavovať tú tvoju lásku.“ „Nie, nepýtala a na čo? Veď vy ste natešené z mojej spoločnosti.“ Iveta začala oňuchávať vzduch. „Kurňa, ale fakt tu niečo smrdí. Jana, ty si si prdla, alebo to je len ta hnusná samochvála?“ „No dovol, takto moje prdy nesmrdia.“

 Vymyslený príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu