Niekto raz povedal, že správne načasovanie všetko usnadňuje.
Po celodennej práci v kancelárii, vo vysokých podpätkoch a v tej najužšej sukni som si to už nemyslela. Stále robím pre toho nadržanca a miesto toho aby ma povýšil, veď predsa moje kvality sú očividné, on mi povie, že prepáč drahá, ale keď ťa posuniem ďalej, tak na čo pekné sa tu budem pozerať?
Tak, teda prichádzam domov, hádžem klúče na stôl. Zošmyknú sa a ja pozriem na podlahu, kde sú lodičky, ktoré boli vyzuté veľmi netrpezlivo. Zaslzené oči od zimného vetra sa vypúlili ako sa len dalo. Áno, bola u mňa moja mama.
Aby som sa predstavila, som 23 ročná, relatívne pekná bruneta, s vlastným bytom, prácou, ktorá ma absolútne nebaví a chlapom, ktorý ma podvádza To som ja, moje meno je Sandra. A vždy, keď si myslím, že môj život je už aj tak dosť zlý, príde mama, ktorá mi ho pretočí ešte viac naruby.
„Ale zlatko, čo sa ti stalo. Oči máš horšie ako angorský zajac. No vlasy, kto ťa tak hrozne ostrihal? Mala by si skočiť do nejakého salóna, aby ťa dali dokopy...“
Moja matka, využíva každú príležitosť, aby ma mohla za niečo zotrieť. Je bohatá, so silikónovými implantátmi, vyžehlenými vráskami a postavou na svoj vek, až príliš dokonalou. Ďalšie deti bohužiaľ nemá, čo je mi veľmi ľúto. Aspoň by neterorizovala stále len mňa.
„Super, že si tu mama. A prepočula som na čo si tu?“
Odpoveď som viac menej vedela, no ale nechala som ju nech sa vyrozpráva.
„Zlatíčko, veď som sa dozvedela, že ťa tá sviňa podvádza. Prišla som ťa utešiť. Ja som hneď vedela, že to bude hovado.“
Kolká to irónia. Pred dvomi rokmi ma práve moja matka, na jednej jej ožran párty, zoznámila s Palom.
Vôbec sa mi nepáčil. Mal 30, žiadne vlasy, rozvedený. No moja matka, v ňom videla niekoho, kto sa o mňa postará, keď ona tu už nebude.
No, len ona je tu stále a on niekde práve „dáva“, z každého uhla, nejakú zo svojich modeliek s blond hrivou.
„Ale nemusíš tu byť. Ako vidíš, je mi celkom fajn. Vôbec ma nezaujíma, čo Palo robí.“
Nebolo mi to až tak jedno, aj keď nebol nikdy môj vkus. Na začiatku vzťahu, bol veľmi milý. Vždy ma niekam bral na dovolenku. Každý deň bola malá pozornosť, na čo sa dobre zvyká. No, keď zistil, že aj po dvoch rokoch ho neľúbim, ako by si on prial, začal chodiť na dovolenky bezo mňa a darčeky nosil iným. Aj keď ho neľúbim, dva roky sú dva roky a také poníženie som si nezaslúžila. Ale ani prítomnosť mojej matky si nezaslúžim.
„Mami, som strašne rada, že si tu. Vážne. Ale ja sa cítim fajn.“
„Super, že sa cítiš fajn, tak mám niekoho, koho by som ti chcela predstaviť. Sobotu bude u mňa oslava na počesť... Už ani neviem na akú počesť, ale hlavne, že bude oslava. Je slobodný, mladý a budúci právnik. Dokonca má aj vlasy.“
Super, nestihla som sa ani z toho vymotať, už aj zabuchla za sebou dvere, aby som nemala na výber a prišla. Som mladá, no pre moju matku až moc prirodzená, na to, aby som si priateľa našla sama. Vždy hovorievala, že mám na to, až primalé prednosti.
Keď som už chcela zbaliť Palovi veci a vyšmariť ich von oknom, zašuchotali kľúče.
„Láska, chýbaš mi. Prepáč, čo som spravil. Bola to len chvíľková záležitosť.“
-Á, tak chvíľková záležitosť. Celotýždňová?
-Ale veď, len teba ľúbim naozaj.
-No, to máš chlapče smolu, ja k tebe nič necítim. Tu máš veci a kufor. Zbal sa a viac sa nevracaj. Ja idem preč, kľúče nechaj na stole a za sebou zabuchni. Dúfam, že to zvládneš aj sám. Koniec koncov, si dospelý, tak sa vzchop.
Počula som ako sa mierne opitý potáca po schodoch smerom do izby. Nadával na celý svet, ale najviac nadával sebe. Bola z neho ľudská troska. Aspoň teraz v túto chvíľu. O týždeň si na mňa ani nespomenie a na jachte v Chorvátsku bude rozťahovať ďalšej naivnej puťke nohy.
To som ja, slobodná, 23-ročná bruneta, ktorá kráča osudom a ani netuší, kedy osud prekročí ju.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.