Pravdepodobne sa mi vrátila karma, ktorú som si tak starostlivo pestovala celé tie roky, keď som znevažovala vzťahy iných a rúcala ich zaláskované ilúzie svojimi komentármi. „Je ti jasné, že spolu nebudete naveky, že?“ ,,Načo spolu idete na dovolenku, veď sa aj tak rozídete.“
Bola som veľmi hlúpa.
A teraz ma to dostihlo. Mám pocit, že každá sekunda môjho dňa je preplakaná. Nemám sa už načo tešiť. Nemám komu písať. Nemám s kým ísť len tak niekde...von.
Podľa mňa je viacero druhov rozchodov.
Prvý by som definovala ako vzájomnú dohodu. Jednoducho obaja cítia, že už to nie je ono, že sa nemajú o čom baviť. Povedia si ahoj, zaželajú si veľa šťastia a sú...fajn.
Potom je rozchod zo zlosti. Viete, keď sa odhalí nevera alebo iné klamstvá. Myslím, že takýto rozchod sa tiež znáša jednoduchšie. Človek si povie ,,Bol to debil“ a znáša sa mu to lahšie. (Asi veľa z vás nebude súhlasiť.)
Ale potom je rozchod zčista jasna. Taký, ktorý nečakáte a ani vo sne by vám taký scenár nenapadol. Taký som zažila pred tromi dňami ja.
Bolo to pár dní po našom poslednom stretnutí. (nebývame v rovnakom meste) A keď som sedela v autobuse domov, mala som oči plné sĺz ŠŤASTIA. Bol to taký krásny deň, plný tých nežných gest a zamilovaných pohľadov. Všetky tie veci, ktoré väčšina z nás žien považuje za superrozkošné. Bola som unesená, v oblakoch.
A zrazu, dva dni na to prišiel pád z oblakov. Na poriadne tvrdú zem. Keď mi povedal, že nie som tá pravá. Tá s ktorou by sa oplatilo pokračovať.
V tej sekunde by ste počuli ako sa mi rozlomilo srdce na dve časti. A pokaždom ďalšom jeho slove sa tie dve časti lámali na ešte menšie a menšie. Nemohla som tomu uveriť. Ten človek, ktorý mi len predchvíľou vtisol pusu na čelo mi hovorí, že so mnou už nechce byť. Ten istý človek, pre ktorého by som urobila čokoľvek, mi hovorí, že on už nechce robiť nič.
Odmietam, popieram, neverím, prosím. Mám milión otázok a jediné čo mi napadá je, že som urobila nejakú chybu, aj keď viem, že som žiadnu neurobila.
Samozrejme, obhájil to slovami, že lepšie skôr ako neskôr. Je pravda, že sme spolu neboli dlho a môžete povedať že sa chovám ako facebookove trinástky, čo prežili už 5 rozchodov. Ale ja mám taký problém, že sa na človeka naviažem. Silno. Moc silno.
Možno má pravdu, že keby sa to stalo o rok, dotklo by sa ma to ešte viac. Ale teraz to môj mozog nechce chápať. Jednoducho môj pekný ružový svet bol narušený, nečakane.
A tak si prežívam. Bez nálady, bez úsmevu. Pripomínajú mi ho všetky miesta, kde sme boli. Plačem na ulici, keď mi v ipode zahrajú pesničky, ktoré mi poslal a ľudia ma pre istotu obchádzajú. V práci sa ma pýtajú čo je nové a ako sa mám. ,,Nič, super.“ A ako sa má frajer? ,,Super, všetko je super.“
Ale všetko je zle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár