Pohľad z okna

Sedím v mojej izbe. Vonku fúka silný vietor a brezy ktorým len teraz narástli nové zelené šaty sa prehýbajú pod jeho náporom. Smerom na západ, akoby sa klaňali Slnku. Vždy rada pozorujem na stromoch ako fúka vietor a slnečné svetlo sa odráža od lístia.


Láka ma to ísť von. Len ísť nevediac kam. Proste ísť, snáď za slnkom. Nevnímajúc okolitý svet, možno iba trávu na bosých nohách odraz slnka vo vlasoch a chladivý vietor na ramenách. Vyčistiť si hlavu od zbytočností a možno raz keď budem nato pripravená vrátiť sa do reality. Možno len nejakú hudbu do uší, vlastne vtáčí spev postačí.

Jediný pohľad z okna dokáže vo mne vyvolať rôzne myšlienky. Ak prší sú negatívne ak svieti slnko myslím na pekné veci a ľudí ktorých ľúbim. Nikdy však nemyslím na to isté. Ten pohlad niekde do neznáma za Choč mi našepkáva takmer každú vetu. No mám pociut že to už nepotrvá dlho. Hoci, vždy je čo povedať. Nechcem vyčerpať zdroj mojej fantázie, zdroj mojich myšlienok. Neviem čo ďalej písať. Nemám čo. To čo som chcela je von, nie všetko, ale treba si šetriť aj na horšie časy...všetko je povedané a hoci nie je to presne to čo cítim, ale to čo som tým chcela povedať som povedala...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu