čo každé ráno budilo vás plačom.
Ale vy to aj tak nechápete,
však sa len pozrite lepšie a zistíte,
že ruky plynú a vy starnete.
Som skoro dospelá, čo má svoje práva a svoj svet.
Prečo teda neviete oceniť moju snahu a úspech?
Ako sa mám naučiť správne žiť,
keď nič nesmiem v živote pokaziť?
Každý z nás predsa robí chyby
a po nich nasleduje nepekný pád.
Spadneme na dno ako skapaté ryby,
ale stále je tu niekto, kto nás má naozaj rád.
Viem, že niesom dokonalá a často až prehnane drzá.
Snažím sa nájsť vždy tu ľahšiu cestu bez tŕnia a prekážok.
No na priamej ceste stretne ma len skaza,
čo ma na správny smer prinavráti a ja spravím ďalší krok.
Tvrdohlavo idem si za svojím snom,
a hľadím priamo pred seba,
neberem ohľad na ostaných a hlavne na teba.
No zrazu bum a je tu zlom.
Hádka, jedno hlúpe slovo, čo pokazí plány
a všetko o čo som sa tak dlho snažila.
Prepáčte moje výkyvy nálad,
kedy by som najradšej posúrila čas.
Ale aj tak som len človek,
tak mi dajte možnosť presvedčiť vás,
že som jedna z tých, ktorá o vás nikdy nechce prísť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
damask
26. 6.júna 2012 19:13
veľké slová silná báseň .. má môj obdiv .. konečne po dlhšom čase som si prečítal niečo s dušou
Napíš svoj komentár