Živosť Nigerčanov

Neviem, či sú takýto len Nigerčania alebo môžem hovoriť o Afričanoch celkovo, ale myslím si, že každý černoch je oveľa živší ako ostatní ľudia tejto planéty. Keď Nigerčan niečo robí, je to živé, energické, rázne a pevné. Nigerčania nikdy nerozprávajú, vždy kričia. Výnimkou je ak sú strašne unavení, pozerajú film a sem-tam niečo okomentujú, vtedy rozprávajú, bežný biely človek by asi skôr šepkal, alebo hovoril potichu. Keď Nigerčan varí, je vždy bordel, aj by som použila slovo neporiadok, ale to sa jednoducho nedá. Je úplne nepodstatné akú veľkú má Nigerčan kuchyňu, keď raz začne niečo variť, bude vždy celá špinavá bez ohľadu na jej veľkosť. Varia v podstate stále to isté, s občasnými malými výnimkami. Takže ich pravidelný obed pozostáva väčšinou z ryže a mäsa. Pod pojmom mäso, myslím ozajstné mäso, riadny kus mäsa, väčšinou ide o hovädzinu. Nikto sa nebude hrať s rezňami, ani s kuracími prsiami, rybími prstami, fašírkami a ani s ničím podobným. Pokiaľ ide o ryžu, buď je so zeleninou, to je ten lepší prípad, alebo je s ich špeciálnym korením, samozrejme ten horší prípad. Korenie nie je zlé, pokiaľ viete kde je miera, a oni majú mieru veľmi vysoko. Netreba zabudnúť, že nech je ryža s čímkoľvek vždy, a to naozaj vždy je tam veľa, a to naozaj veľa čili. Takže ak nemáte radi poriadny kus mäsa v ťažkej, aj keď zeleninovej omáčke, s poriadne preolejovanou, korenistou a pikantnou ryžou, tak radšej nejedzte Nigerské jedlo. Sladké u nich asi často neuvidíte, pokiaľ teda ich nevidíte jesť ich chlieb. Ten má chuť takmer ako naše klasické buchty bez akejkoľvek náplne vo vnútri, ale je oveľa jemnejší menej upečený, vo tvare takmer anglického chleba. Tento chlieb sa ojedinele krája, len v prípade, že sa ide opäť smažiť v litri oleja, je zvykom si vždy z chleba odtrhnúť kus, veľký kus. Prvý krát som u nich zistila, že banány sa môžu smažiť na panvici, alebo variť vo vode, samozrejme ide o trochu inú odrodu, ako môžeme bežne vidieť u nás doma. Väčšinou chodia v šľapkách, niekedy v dome aj bosí. Ponožky používajú len keď musia, a je úplne nepodstatné keď prídu domov a začnú sa sťažovať, že je vonku zima a vy vidíte, že majú na nohách len šľapky. Ak robíme doma bežné oslavy, pod pojmom veľa ľudí považujeme už 20, a to som latku posunula vysoko. Pre Nigerčanov je veľa 100 ľudí, a faktom je, že oni robia len veľké oslavy. Keď Nigerčan hovorí, že musí veľa upratovať, neverte mu. Áno, aj oni upratujú, ale u nás keď sa upratuje veľa, tak sa tým myslí utretie každej jednej poličky v dome. Vďaka bohu, oni neobľubujú veľké množstvo nábytku, a majú naozaj dosť, keď musia raz za týždeň umyť podlahu. Keď vojdete do Nigerského domu, vždy sa Vám bude zdať, že je tam neporiadok, ale verte mi, pre nich je upratané. Nečakajte, že keď je deň a nedajbože aby vonku svietilo slnko, že ich napadne odostrieť závesy. Tak to ani náhodou. Vždy treba radšej zasvietiť svetlo a je úplne nepodstatné, že vám povedia aby ste šetrili vodou, keď len bežne umývate riad. Doteraz som nepochopila ako mám šetriť vodu pri umývaní riadu, tak, aby riad bol umytý. Ale aby som o nich nehovorila len zle, oni sú naozaj veľmi priateľskí a dobrí ľudia. To, že mne sa zdajú niektoré veci trochu zvláštne, je spôsobené len a len tým, že pochádzam z inej kultúry.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu