Aby si si nemyslel, nie som zaľúbená. Možno si krásny, ale neľúbim ťa. Ani nepotrebujem, aby si ty ľúbil mňa. Ide skôr o to, že milujem úsmevy. Úsmevy, ktoré hovoria za ľudí. Také, ktoré otvoria bránu do duše.
Možno to, čo tu teraz píšem nemá zmysel, ale je to pocit, ktorý vo mne vyvolávaš. Ešte nikdy som zo žiadneho chalan nebola taká zmätená, ako som z teba.
Dobre, okej, mám ťa rada. Ale len ako kamaráta. Nič viac. Ale tvoj úsmev, ten milujem. Bolí ma, keď ho cez deň neuvidím aspoň raz. Keď si bol preč dva týždne, boli to najdlhšie týždne v mojom živote. Moje oči ťa stále hľadali v davoch, medzi ľuďmi v autobuse, no nenachádzali ťa. Nebol si tam. Bolelo to.
A potom prišiel ten krásny deň, keď som vystúpila z autobusu a pohľad mi zastal ná známych zvlnených kútikoch úst a jamôčke na brade. Bol si to ty a tvoj úsmev patril mne. Len mne a nikomu inému. Ten pocit bol neopísateľný. Po celom tele sa mi rozlievalo krásne teplo.
Kráčal si vedľa mňa, rozprával si, ale tvoj hlas mi neprišiel sexi. Tvoja vôňa ma neprívádzala do šialentsva a vedomie tvojej prítomnosti mi nespôsobovalo žiadne závraty. Dokonca som necítila ani tie povestné motýliky v bruchu.
Tak vidíš. Nič na tebe ma nevzrušuje. Nie si pre mňa vôbec zaujímavý. Len tá jedna vec na tebe, ten tvoj tzv. "landmark" je to, čo ma dokáže nabiť neskutočnou energiu, keď som unavená, zohriať ma, keď mrznem, či dodať mi optimizmus v najťažších chvíľach.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 12.decembra 2011 17:41
to akoze ja? sak ta nepoznam! ale nema to byt "trademark"? landmark je cosi ine
2
"landmark"je medzník, ale ja to poznám aj vo význame niečoho významného, niečoho, podľa čoho sa dá určitá vec ľahšie zapamätať...preto som to pužila
Napíš svoj komentár