"I´m not gonna get too sentimental, like those other sticky valentines..." A tak ďalej a tak ďakujem. Aspoň jedna, ktorá mi nikoho nepripomína. Teda nie osobu. Teda nie jednu.
Dosť tajností! Je too? Je toooo? . Obdobie. Inak, vždy zabudnem, volám sa Lenka a že Vás teší si radšej nechajte pre seba, lebo by som vám neverila. Z toho istého dôvodu to odo mňa počuť nebudete tiež. Čítať. Vždy som chcela zažiť pocit ísť s kožou na trh (UPOZORNENIE: toto bol žart, ale moja sestra mi stále vraví, že môj humor je ťažko pochopiteľný, tak sa smiať nemusíte-aj keď na tomto žarte sa ani ja nesmejem, neviem prečo ho za žart vôbec považujem, možno som vám len chcela povedať o svojom zvláštnom humore), zaujímalo by ma, koľko by dali obchodníci za moju ruku napríklad. Povedali by si: ,,krivé prsty, zoškabnuté znamienko(nehoda), jazvy...dokopy tri...hm no na výstavu s ňou nepôjdeme, ale môžeme s ňou prášiť koberce". No, ale myslela som s inou kožou. Takou nedotknuteľnou, nenápadnou, neviditeľnou, ne....poviem viac- domyslite si. Možno nie ste mojím priateľom, ni dôverníkom, ale mne sa možno uľaví, tak ak sa mi bude chcieť, ešte vám napíšem.
Dopísania, dočítania.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár