12:30 a ja som konečne dorazila. Cez okno vlaku sa pozera úplne inak ako z auta, všetko tak pekne hrkoce a rytmus udáva rýchlosť ktorou vlak ide. A keď zastavuje, akoby sa končila krásna pieseň. Vyťahujem slúchatká. Vystupujem. SOM TU.
Tri roky. Kdeže. Minimálne päť. aké to bude. Aký bude program. Teším sa na K.Gagy.
Stojíš tam. Presne tak ako som to chcela. Ja vystúpim a ty tam budeš stáť. Vystupujem a ty tam stojíš. Oči zelenšie ako kedykoľvek predtým, v mojich snoch. Tvár bledšia ako zahmleny pohlad, ktorý mám keď si dám pod oko bielu ceruzu. Si tu.
Kde je ten vietor, ktorý ti má rozovievavať vlasy? Zradca. Nie ty, on. U teba som si už zvykla. SORRY. Ale si tu. A si to ty. Ja to viem. Vie to aj on? Povie mu to ona? Ukážeme mu to my? Naznačte mu to vy! Kým neprídu oni. A ony.
Dva kroky k tebe a tri milióny krokov odo mňa. Nie nepočítala som. Bol to odhad.
Ty ma obijimeš a ja ťa ľúbim. Ja ťa pobozkám a ty ma miluješ...

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
tomice27  20. 3. 2010 22:01
Nádherné
2 
fotka
emulienkaa  20. 3. 2010 23:56
3 
fotka
whatsername8  21. 3. 2010 13:37
chichi..a ja sa pozeram, že kedy som ti to hviezdičkovala a až potom si uvedomim, že ja som whatsername8 a nie slečna whatsername
4 
fotka
letterien  7. 4. 2010 21:45
Aké ľahké je potešiť človeka, keď s ňou, s tou dušou tvorivou, prežíva chvíľu, ktorá hladí telo aj ducha
Napíš svoj komentár