Dnes je štvrtok a zajtra nás čaká naša prvá smena.
Tomáš zistil, že hoci dostal ID badge skôr než ja, dostal ho so zlým dátumom platnosti - namiesto do 16.7 mu platí len do 6.7. Samozrejme, zajtra je Deň Nezávislosti, takže mu to môžu obnoviť až pondelok. Komédia.
V Highrise sme strávili okrem obeda pol dňa. Ráno sa nedialo absolútne nič. Poobede, keď Tomáš šiel pre nás vybavovať nejakú prácu až budeme mať po šichtách, ma oslovil jeden zo shifterov, Shaokai, doktorand z Číny, či si nechcem skúsiť spustiť run. Ja teda že jasné, tak mi hovoril čo mám klikať a ja som klikala a zrazu bolo hotovo, spustila som run! V priebehu procesu som sa ho spýtala – môžeš mi vysvetliť, čo sa to tam teraz spúšťa, čo sa to tam deje? A on že – nemám ani šajnu, ja som teoretik! Tak to ma pobavilo a opäť raz povzbudilo, nie všetci, čo tam sedia a vyzerajú, že všetko vedia, skutočne aj všetko vedia. Shaokai mi dokonca dovolil, aby som napísala do logbooku, že som run spustila ja. Svieti tam prvýkrát moje meno, to je pocit! Ako by som, aspoň malou troškou, prispela k úspechu experimentu!
So Shaokaiom sme sa potom trošku rozhovorili. Bolo to celkom náročné, už kvôli spomenutému problému rôznorodosti angličtiny. Zistili sme, že Shaokai pozná Ji, holku, ktorá s nami minulý rok bola v podzemí a ktorej sme pomáhali (ten jeden slávny deň) s leak testom. Leak test overuje, či sú plastové cely, ktorými je tvorený detektor, poriadne utesnené. Napustia sa vzduchom, a potom sa asi hodinu a pol merajú zmeny tlaku. Ak zmena nenastane, cely sú v poriadku. Shaokai sa ma pýtal, či sme robili dig test. Ja naňho pozerám, dig test? Dig test. Dig test? Yes, dig test! No tak to ani neviem čo je. Vo chvíli keď som pochopila že ajir je u Shaokaia vzduch tak po ďalšich pár sekundách vysvetľovania „dig testu“, už bolo nedorozumenie jasné. Aha! Ty myslíš leak test! Yes, dig test! Sorry!
Keď druhý shifter, ten postarší Ind, Ashok, videl, že viem rozprávať, tak sa mi aj on prihovoril. Že odkiaľ som, a či je tá Slovia bývalá Jugoslávia, aha, tak bývalá USSR, to áno. Medzitým prišiel Tomáš a riešili sme, že Ček repablik a Slovakia boli niekedy Čekoslovakia, ale ešte predtým to bolo aj tak všetko USSR a až vzniklo kopec nových štátov, to človek stratil prehľad.
Postupne v Control roome začali prúdiť ľudia. Prišiel aj doktorand zo včera, ktorý nám tak strašne ochotne všetko vysvetľoval. V istom momente sme ostali v miestnosti štyria, Tomáš, Shaokai, tento chlapec a ja. Chlapec sa predstavil ako N-tn, ale že sa to píše Nitin alebo Natan, rozdiel medzi vyslovením a a i bol celkom nezreteľný. Schválne som si teraz našla v zozname, je to Nitin.
Sedeli sme v krútiacich kancelárskych kreslách oproti sebe, krútili sa a najprv nenápadne začínali trošku pokusy o konverzácie. Nitin je extrémny extrovert, vkuse čosi vykladá tou svojou indickou angličtinou a my len súhlasne kývame hlavou, usmievame sa alebo chmúrime, prispôsobiac sa jeho výrazom. Ja som sa samozrejme okamžite strápnila, reč prišla na zajtrajší sviatok a ja akože z vtipu som sa spýtala či budú jesť turkey. Nitin si myslel, že sa ho pýtam, či je z Turkey. Tomáš ma opravil, že to sa robí na Thanksgiving Day, ktorý je niekedy v jeseni, že teraz je to čosi iné. Mne chvíľu trvalo, kým mi to celé doklaplo, za ten čas som sa smiala, že nechápu moju narážku na krocana. Môj smiech pomaly prešiel v také to ups, eh, nič som nepovedala. Chlapci ale veľmi decentne prešli tento nehorázny omyl a bavili sme sa ďalej. Bolo to veľmi príjemné, človek sa hneď inak cíti, keď môže s niekým posrandovať, alebo len tak pokecať, popri práci.
O pol štvrtej došla aj staršia čast osadenstva Control roomu, s kávou a sušienkami v rukách. Nitin vyskočil – coffee and cookies!!! C´mon! Do yo want coffee and cookies?? Let´s go! Tak sme sa dozvedeli, že každý deň o pol štvrtej na druhom poschodí sa naplní kávovar a pridávajú k tomu aj sušienky. Piatky to býva dokonca víno so syrom. Prestala som ľutovať, že som poobede neostala s boľavou hlavou doma.
Po vypití kafe a zjedení sušienok sme sa rozlúčili a šli domov. Tomáš šiel neskôr na nákup, ja trošku fotiť okolie.
Každý deň, keď ideme do highriseu po cyklistickej cestičke okolo všetkých tých budov postavených uprostred trávy vyššej než ja a hustých stromov, medzi vtáčikmi a veveričkami a popínavými rastlinami, pripomína mi to Tarkovského Stalkera. Chvíľkami, keď sa celou tou atmosférou nechám uniesť, mám dojem, že som to našla – že som našla Zónu.
Samozrejme, nesmiem vynechať nejaké novinky ohľadom našeho stravovacieho režimu. Dnes len taká pikoška – šla som si do obchodu večer kúpiť nejaké sušienky, aby som mala na zajtrajšiu prvú smenu (aaa, som nervózna!). Odišla som s takmer kilom OREO a nejakými low fat čímsi (iné než low fat už nič ani nemajú). V Amerike Oreo vraj chutí inak, tak som veľmi zvedavá.
Mimochodom, dnes som sa dozvedela, že za termínom našich smien má prsty Tomáš. To on totiž poprosil nášho vedúceho, aby nám zabookoval práve tieto tri dni. Tomáš správne vytušil, že na 4. júla sa tu nič moc diať nebude a víkend je vždy víkend. Argumentovala som, že sa ale nič nenaučíme, keď sa nebude nič diať, no Tomáš ma odbil príliš silným argumentom – no, možná se nic nenaučíme, ale hlavně spíš nic neposerem!
Pseudoblog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
to oreo mi chutilo! viac nez to ceske, to je pravda. ale stale je to len to iste co disko, len trosku inak chuti napln a kus tvrdsia je susienka. dnes som na smene zjedla tretinu z toho 435 gramoveho baliku
konto na csfd mam dokonca napisane ako jedinu vec v profile tu na birdzi, ale nech sa paci odkaz » www.csfd.cz/uzivatel/265240...
konto na csfd mam dokonca napisane ako jedinu vec v profile tu na birdzi, ale nech sa paci odkaz » www.csfd.cz/uzivatel/265240...
Napíš svoj komentár
potom daj vediet, ako chuti to oreo, lebo raz som ho jedol a nic extra, je dost precenovane
inak, pri tej Zone mi napadlo...nemas konto na csfd? by som si pozrel co pozeras