Sedím na intráku v Prahe, sama. Spolubývajúce sú preč. Som sama. Vydedená Slovenka skrývajúca sa vo veľkom meste. Prežúrovala som dni a treba sa mi učiť. Zaplietla som sa s pár nepodstatnými ľudmi, videla veci v mojej mysli, o ktorých som ani nevedela, že sú tam. Stále sa snažila uniknúť od myslenia ktoré neviem kontrolovať za vedoma. Stále to tam skončí. Zapálila som svetlo a prerušila si sled myšlienok.
vnímať viac dejových línii naraz nie je ľahké. bojím sa. všetko sa raz skončí. rýchly a blízky koniec sa dal poznať už od začiatku, ale to som nikdy netušila ako sa budem cítiť na konci. stratená, zdeprimovaná a zamilovaná.
Stále dokážem vyvíjať paranoidné monológy ktoré nedávajú zmysel.
No matter how old I am.
Chýbaš mi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár