Mám pocit, že ľudia majú problém vyjadriť svoje skutočné pocity. Sme čím ďalej tým viac chladnejší a chladnejší - používame iróniu, sarkazmus a cynizmus ako nevyhnutnú obranu pred svetom, akoby sme sa báli výjsť na povrch. Snažíme sa vyzerať tvrdo, lebo tak si to svet vyžaduje, lebo akonáhle sa ukážeme slabími, tak sa strachujeme, že by to iní mohli využiť.
Poslednou dobou mám pocit, že si už ľudia nevedia povedať, čo pre seba znamenajú. Akoby ten fakt, kedy by si to povedali bol začiatkom konca. Ako by to malé (a predsa významné) spojenie "mám ťa rád" dokazovalo, že sme iní, divní, odlišní. Toľko ukrývame v sebe všetky tie dobré pocity, všetko to zakrývame za tmavé make-upy, masky, za slnečné okuliare. Bojíme sa azda toľko, aby niekto nezistil akí sme krehkí? Myslím, že by sme mali ľuďom hovoriť, že ich máme radi a oni by to mali vedieť. Mali by vedieť, že aj oni majú na svete niekoho, o kom by mohli povedať, že ich má rád. Sami istotne viete, že keď máte niekoho, o kom viete, že vás má rád, že je to "fasa" dobrý pocit.
Nie, nie som naivný, viem, že týchto pár, na pohľad sentimentálnych, riadkov nič nezmení. Ale skúste aspoň občas povedať ľuďom, ktorí sú pre vás dôležití, že ich máte radi. Nebude to synonymom prejavenej slabosti, ale naopak, ľudskosti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.