Fenomén blogov je v dnešnej dobe úžasne rozšírený. Niekedy na to, aby sa druhí poučili o vašej filozofii, o vašom pohľade na život a udalosti v ňom, ste potrebovali prednáškovú sieň a dnes, stačí jeden blog, pár riadkov. Ľudia radi zdieľajú svoje pocity, chcú mať pocit, že so svojimi názormi niekam patria, že nie sú ideovo opustení. A ten počet hviezdičiek neudáva to, koľkým ľuďom sa váš článok páčil či nie, ale to, s koľkými, aspoň sčasti, zdieľate podobný názor. Pred nedávnom som napísal blog týkajúci sa mojich obľúbených filmov, a výsledok - jedna hviezdička. Nie je to dôvod na to, aby som po večeroch plakal do vankúša, je to skôr ukazovateľ toho, že čo sa týka filmov, nenachádzam z mnohými z vás zhodu.
Môj blog je pre mňa, v prvom rade, miestom, kde sa môžem vyrozprávať so svojich pocitov, kde môžem pustiť uzdu svojej fantázií a to všetko bez toho, že by mi niekto kládol otázku, či som blázon. V druhom rade, môžem hľadať zhodu s druhými, a nechať si vzájomne otvárať obzory. A tiež, za tretie, je to prostriedok socializácie, hoci nie osobný, ale len neosobný, ale veď to je dnes predsa toľko IN.
Blog je tiež úžasný v tom, že to, čo nemôžete často povedať, jednoducho napíšete sem. Vyznať sa z chýb, hriechov, vyznať lásku či úctu, oceniť niekoho, vyjadriť hnev, strach, svoje úprimné pocity, a viete, že nájdete odozvu. Pri blogovaní sa nemusíte strachovať tým, že čo povie okolie, pretože to okolie sme my, a my sme tak veľmi vzdialení od seba navzájom.
Blog je asi jediné miesto, ktoré ma momentálne napadá, v ktorom si plníme svoje túžby a sny a zároveň si masírujeme ego. Je vždy fajn byť populárny, obľúbený, mať fanúšikov, veľa hviezdičiek, byť v topke, môcť písať pod rúškou anonymity, a zároveň sa ukájať na vlastnej genialite a dokonalosti, hoci v reálnom svete sme neviditeľní. Aspoň tu sme niekto, aspoň tu sme niekým, aspoň tu nás svet počúva, aspoň tu nás ľudia rešpektujú a aspoň tu nie sme sami. Nepochybujem o tom, že niektorí z vás to takto pociťujú. Že pociťujete akúsi neviditeľnosť v reálnom živote, myšlienkovú opustenosť a práve tento blog je pre vás liekom, povzbudzujúcim nápojom.
Pochopiteľne, ani v blogoch sa nedá vyhnuť kontroverzným témam, témam hraničiacim s akýmsi zúfalstvom, témam, ktoré sa bežným ľuďom môžu zdať vulgárne, zvrátené, dekadentné či dokonca úchylné. Odo mňa to nikdy nečakajte, desím sa opýtať, či to ľudia skutočne takto pociťujú, či sa len snažia na seba upútať pozornosť, či uvoľniť napätie v tele.
Často mám však pocit, že ľudia zabúdajú na to, čo by blog mal pre nich znamenať - možnosť konfrontácie so svetom prostredníctvom seba samého, svojich názorov, svojho vlastného JA. Toto pre mňa znamená môj blog. A možno v tomto názore nebudem osamotený.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
Veď tak to má podľa mňa aj byť, o možnosti vyliať si dušu, povedať, čo cítiš, nie o naháňaní hviezdičiek
4
Impulzívny výlev duše...súhlasím, chvíľkový, ale s odstupom času sa veľmi zvláštne číta
5
greendgirl: neosobnosť je v dnešnej dobe veľmi IN, veľa vecí riešíme neosobne, rozchode, pozvania na večeru a podbobne, sme leniví či bojazliví to riešiť osobne, a preto to riešime neosobne a preto IN
sajuri007: rozmýšľam, či to bolo myslené ako pozitívum či negatívum a odpoveď nenachádzam, ale tak či onak, ďakujem za tvoj záujem
sajuri007: rozmýšľam, či to bolo myslené ako pozitívum či negatívum a odpoveď nenachádzam, ale tak či onak, ďakujem za tvoj záujem
6
@alanalda lenže nie každý to tak chápe..
@sajuri007 máš pravdu, po čase to naberie taký zvláštny rozmer.. ja sa často divím, to som napísala?
@sajuri007 máš pravdu, po čase to naberie taký zvláštny rozmer.. ja sa často divím, to som napísala?
7
@alanalda pozitívne samozrejme nič negatívne si tam nepísal
@eka88 súhlasím, po čase si čítať blogy je dosť odvážne
@eka88 súhlasím, po čase si čítať blogy je dosť odvážne
8
ja som si citala svoje blogy po roku ...dvoch....(a pisem si aj dennik kt. necita nikto...take mi nejde o hviezdicky...skor o to co by povedali ludia keby vedeli to uprimne co tu davam....velakrat by boli zdeseni...taky moralne zrkadlo to je), no ale myslim ze niekedy je to uzasne poucenie zo svojich veci
Napíš svoj komentár
Radšej to prezentujem pred ľuďmi, ktorých nepoznám ako pred okolím a ani neviem prečo... Síce neviem či by to okolie zaujímalo, ale aj tak, blog mi veľmi vyhovuje a som rada, že niečo takéto existuje