Matura zo SJL

MT č. 1

a.) Stredoveká literatúra
- feudálny charakter
- odráža náboženský vplyv
- zakl. hist. prameň = Biblia

- delí sa:
STREDOVEKA NABOZENSKA LITERATURA
- nove lit. žánre: (vo vsetkych je hl. hrdinom svätec)
- legendy - epické dielo, život svätých, nadpozemský život (de Voragine: Aurea)
- postili - zbierky kazni
- exempla - krtake mravoucne pribehy (Gesta romanorum)
- hagiografie - o živote svätých
- mystéria - divad. hry s nabozen. obsahom (Kristus, Apostoli)
- piesne - nabozen. (Frantisek z Assissi)

SVETSKA STREDOVEKA LITERATURA
- veršovaná epika: hrdinská, rytierska
- hrdina: šľachtic, ktorý bojuje za ideály cirkvi
- Francúzska veršovaná epika : Chansons de Geste
- Nemecka veršovaná ep. : Pieseň o Nibelungoch
- slovanská veršovaná ep.: Slovo o Igorovom pluku
(ruské byliny, ukrajinská dumy, bulharská bugastice)
- 12. stor.: mení sa hrdina: bojovník za pravdu, spravodlivosť, vzdelaný, úcta k ženám…
- rytiersky epos (dvorna lyrika) - franc.: Bretonsky cyklus (Tristan a Izolda, Artus)
- nem.: Parcifal (Wolfram z Eschenbachu)
- span.: Piesen o Cidovi

b.) Administratívny štýl
- je písomný štýl, ktorý čoraz viacej ustaľuje svoju formu
- je oficiálnym štýlom verejného styku, ktorý sa používa na komunikáciu medzi občanom
a úradom
- jeho cieľom je predovšetkým čo najefektívnejšia, najrýchlejšia a najpresnejšia úradná
komunikácia
- jeho hlavné znaky sú: vecnosť, stručnosť, prehľadnosť
- na úpravu administratívnych písomností existujú aj normy, často majú aj ustálenu formu
v podobe formulárov

MT č. 2

a.) Kompozícia gréckej tragédie
1.) úvodná časť (expozícia)
2.) zauzľovanie deja (kolízia)
3.) vyvrcholenie (kríza)
4.) dejový obrat (peripetia)
5.) katastrofa

Charakteristika starovekej gréckej lit.
- Najčastejšie útvary: epos, bájka, báj, tragédia, komédia. V dielach sú často zastúpený bohovia majúc vlastnosti ľudí. V bájach sú často spomínané posvätné miesta Olymp – sídlo bohov, Parnas – sídlo múz, Delfy – veštiareň. Charakteristickým znakom je osudovosť – nik neujde svojmu osudu

Základné žánre starovekej gréckej literatúry
Báje – najstaršia podoba ľudovej slovesnosti. Súbor báji = mytológia. Tradovali sa ústne z generácie na generáciu a rozprávali sa pri rôznych obradoch. Témy sa týkajú hrdinských činov, vzniku prírod.úkazov, potrestanie ľud.slabostí, vznik ľudstva, rastlinstva, zvierat, láska, život bohov. Bohovia zasahujú do deja. Má ponaučenia. Záver sa končí buď tragicky alebo šľachetne.

Bájka – malý žáner epiky, ktorý alegoricky vyslovuje mravné ponaučenia alebo sa vysmieva zlu. Vystupujú tu zvieratá a rastliny obohatené o ľudské vlastnosti.
Známy bájkar bol Ezop – pôvodom otrok, ktorý do Grécka prišiel z Trácie, alebo Frýgie. Písal krátke prozaické príbehy – bájky, väčšinou zo sveta zvierat, ktoré sú obohatené o ľudské vlastnosti. Známe bájky od Ezopa sú Jeleň pri jazierku, Pes a kúsok mäsa, Hvezdár, Krab a jeho mať.

b.) Bibliografické údaje slovníkov

MT č.3

a.) Znaky stredovekej literatúry
- vyrastala na základe feudálneho spoločenského poriadku a kresťanského náboženstva.
- spočíva vo viere v božský, nadpozemský svet. Ľudský, pozemský svet je podľa nej iba jeho
odrazom a symbolom.
- v cirkevnom prostredí vznikala feudálna náboženská literatúra. Hl. hrdina: svätec. Literárne
žánre: piesne, kázne, legendy, exemplá a dráma.
- o feudálnej svetskej literatúre bola ústredným hrdinom zidealizovaná postava bojovníka,
šľachtica a rytiera.
- hrdina sa vyznačoval statočnosťou, oddanosťou feudálnemu pánovi.
Začiatky slovenskej literatúry siahajú do stredoveku. Slovenská stred. lit. sa delí na dve
vývinové obdobia:
1. Literatúra písaná po starosloviensky (863-1000)
2. Literatúra písaná po latinsky (1000-1500) a po česky or slovakizovanou češtinou
(od druhej polovice 14. stor.)
Synkretizmus


Idealizovaný typ postáv
- vyberie sa jeden typ postavy, ktorá predstavuje príklad celej vrstvy alebo celej spoločnosti (charakterové vlastnosti)

Hrdinský epos
- hrdinský epos ma charakter mýtu- vystupujú tu bohovia spolu s ľuďmi, čarovné predmety,
zázračná rastlina, ľudia premenení na zvery. Dielo obsahuje časti s veľmi realistickým
opisom , dialógom, úvahami i poetickými opismi
- 3 diela:

b.) Literatúre druhy
- EPIKA:
- Je literárny druh s neviazanou umeleckou rečou. Autor využíva predovšetkým rozprávací a opisný slohový postup. Prostredníctvom nich reguluje – dejový spád (dej).
- žánre:
Epos – rozsiahle rozprávanie, ktoré spája jedna alebo viac postáv, do deja možu zasahovať bohovia a nadprirodzené bytosti
Román: Je epické literárne dielo, ktoré má široký rozsah, sústreďuje sa v ňom viacero postáv a niekoľko dejových línií: -hlavná dejová línia
-vedľajšie dejové línie ,
ale zachytáva osudy viacerých generácií. Predstavuje velkú epiku. Romány sú členené na kapitoly,ktoré na seba nadvazujú alebo vkladajú iný príbeh. romány možu bytť vytvorené z niekolkých dielov ( poznáme romány: psychologické, spoločenské, životopisné, sci-fi, detektívne, historické...)
Poviedka: Epické literárne dielo, má menši rozsah, zachytáva jednu udalosť zo života, respektíve dve, ktoré sú relatívne uzavreté. Vystupuje tu menej postáv, napr. realistická, postmoderná.
Novela - žáner strednej epiky, medzistupeň medzi malou a veľkou epikou. Má presne vymedzenú kompozíciu, priamočiaro smeruje k pointe.
Rozprávka – vymyslený príbeh, hrdina prekonáva nástrahy, vystupujú tu nadprirodzené bytosti, dobro víťazí nas zlom
- LIRIKA:
- žánre:
-óda, elégia, epigram, sonet



- DRÁMA:
- žánre:
- dráma, tragédia, komédia a veselohra


MT č.4

a.) Situácia na Veľkej Morave
- roku 863 prišli na Veľkú Moravu Cyril a Metód na žiadosť Rastislava, aby šírili kresťankú vieru a vzdelanosť v jazyku zrozumiteľnom veľkomoravanom
- základy Veľkomoravskej cirkvi sa im podarilo založiť za 3 roky, vytvorili nové písmo = hlaholiku
- franský kňazi obvinili Cyrila a Metoda na pápežskom dvore a oni museli v Ríme obhajovať svoje učenie
- pápež Hadrian 2 však franským kňazom nevyhovel, bratov uvítal, ich knihy posvätil
- v Ríme sa konali bohoslužby v slovienskom jazyku a pápež vysvätil niekoľko žiakov za kňazov
- Cyril sa už na Veľkú Moravu nevrátil, odišiel do kláštora, kde prijal meno Konštantín
- Metód sa vrátil na VM do zadunajská na Blatný hrad ku kniežaťu Koceľovi, vybudoval samostatnú kresťanskú organizáciu a stal sa arcibiskupom
- po Rastislavovi nastúpil na trón Svätopluk, ktorý držal z franskými kňazmi a tak bol za jeho vlády Metód prenasledovaný – bránili mu učiť v slovienskom jazyku a väznili ho
- pápež ho síce podporil ale na návrh Svätopluka vysvätili Vichinga a ten spolu z Metodovými protivníkmi mu bránili v jeho činnosti
- Metód si vybral za svojho nástupcu Gorazda aby ochránil svoje dielo
- Metód zomrel roku 885, podľa prameňov je pochovaný v Metropolitnom chráme
- origináli Konštantinovích a Metódovích rukopisom sa nezachovali


Rozdiel medzi hlaholikou a cyrilikou
- hlaholiku vytvoril Cyril, a Cyrilika je upravená hlaholika – upravili ju Cyrilovi a Metodovi učni

Trojjazyčníci


Moransko-panonské legendy
- je to opis života Cyrila a Metóda (životopis)
- delia sa na dve časti:
1.) – je život sv. Konštantina
- napísal ho žiak Kliment, Metód mu pomohol tak, že do staroslovienčin
preložil všetké Konštantínove diela napísané po latinsky a grécky, od nich
sa potom životopisec odrážal
2.) – život sv. Metóda
- je oveľa stručnejší a jeho zameranie je úplne iné
- vznikol hneď po Metodovej smrti a skoro vôbec sa nezaoberá jeho
mladosťou
- predpokladá sa že autorom nebol Kliment ale niekto iný zo žiakov

b.) Opisný slohový postup
- slúži na vymenovanie znakov osoby, veci, alebo činnosti
- prevládajú v ňom menné slovné druhy
- znaky a vlastnosti sa vymenúvajú v určitom poradí, ktoré do istej


MT č. 5

a.) Humanizmus a renesancia
- toto obdobie sa vyznačovalo dôležitými geografickými objavmi, priemyselnou revolúciou, vynález kníhtlače a vznik nových tried: meštianstvo, buržoázia
- humanizmus a renesancia sa obracia ju od nadpozemského k svetskému
- humanus =ľudský, bol to myšlienkový a umelecký smer
- renesance = obroda, znovuzrodenie cieľom tohto hnutia bolo obrodenie človeka v duchu
antických predstáv
- znaky a ciele:
- právo človeka na prirodzený, šťastný život
- láska k prírode
- úcta k rozumu (racionalizmus)
- zmyslove poznanie (senzualizmus)
- význam jednotlivca (individualizmus)
- rovnovážny stav krásy tela i duše (kalokagatia)
- tieto hodnoty vychádzajú z antiky, kde boli typické pre danú kultúru
- humanizmus je začiatkom renesancie

Rozbor diela Shakespeara
Rómeo a Júlia
Príbeh dvoch znepriatelených rodín Capulettiovcov a Montecchiovcov. Strhne sa hádka medzi dvoma rodinami, kvôli tomu, že ich služobníci Samson a Gregorio, Abraham a Baltazár začali šermovať. Rómeo šalie pre lásku nad Rozalínou. Capuletti chce vydať svoju dcéru Júliu. Zostrojí ples a to nielen kvôli tomu, ale ďalším dôvodom je aj zoznámenie sa s Parisom – jej pytačom. Na ples príde aj Rómeo. Keď uvidí Júliu, hneď zabudne na lásku a šialenstvo k Rozalíne. Na plese ju pobozká a prepukne medzi nimi nekonečná láska. V noci príde Rómeo po Júliin balkón, kde si prisahajú nekonečnú lásku a dohodnú sa na svadbe. Nasledujúci deň pošle Júlia za Rómeom svoju Dojku, aby zistila, kedy sa bude konať svadba. Dohodli sa, že ich zosobáši brat Lorenzo, aby to zostalo v tajnosti. Pred svadbou sa Benvolio a Mercutio s Tybaltom pohnevali. Tybalt zabije Mercutia. Zamieša sa do toho aj Rómeo, ktorý pomstí Mercutiovu smrť a zabije Tybalta. Všetci, okrem Júlii sú týmto činom pohoršení. Knieža vynesie rozsudok, a tým Rómea odsúdi do vyhnanstva. Rómeo s Júliou sú zúfalí. Rodičia Júlie rozhodnú, aby sa vydala za Parisa. Júlia s tým nesúhlasí a navštívi brata Lorenza. Ponúkne jej odvar, ktorý keď vypije bude na dvadsaťštyri hodín „mŕtva“. Júlia s tým súhlasí. Brat Lorenzo v liste, ktorý pošle po bratovi Jánovi vysvetlí celú situáciu Rómeovi. Celá situácia sa vyvinie však úplne inak. Rómeo list nedostane. Ráno si všetci mysleli, že Júlia je mŕtva. Dopočul sa to aj Rómeo, ktorého život bez Júlie stratil zmysel. Išiel po jed za bylinkárom. Večer prišiel do hrobky v ktorej ležala Júlia. Paris, ktorý priniesol kvety do hrobky keď počul, že prichádza Rómeo, schoval sa. Paris obvinil Rómea zo znesvätenia hroby. Strhla sa bitka, v ktorej Rómeo zabil Parisa. Medzi tým sa brat Lorenzo dozvedel, že Rómeo nedostal žiaden list. Utekal do hrobky zabrániť veľkému nešťastiu. Prišiel však neskoro. Rómeo vypil jed a Júlia sa práve prebúdzala. Keď precitnutá Júlia zbadala pri sebe mŕtveho Rómea, nechcela bez neho ďalej žiť a prebodla sa dýkou. Do hrobky pribehli Capulettovci a Montecchovci a nariekali nad nešťastím svojich detí. Ešte aj Rómeova matka sa zabila zo žiaľu nad jeho vyhnaním. Touto veľkou tragédiou tieto dva veľké rody zabudli na vzájomné potýčky.

Sonet
- je lidické dielo pozostávajúce zo 14 veršov usporiadaných do 2 trojverší a 2 štvorverší, autor môže posledne spojiť posledné 2 štvorveršia do jedného celku

b.) Rozdelenie slovnej zásoby podľa štýlového rozvrstvenia
- delí sa:
- jadro, sú v ňom najpoužívanejšie slová, je relatívne stále mení sa pomalšie ako periférna časť
- periférna časť je veľmi variabilná, patria sem archaizmy, historizmy, neologizmy, odborné slová, termíny ...

MT č. 6

a.) Čo je humanizmus a renesancia
- pozri predošlu MT

Miguel de Cerventas Saavedra
Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha
- zosmiešňoval populárne rytierske romány, hlavný hrdina sa pomätie z čítania rytierských románov
- rozhoduje sa obnoviť rytiersku slávu, putuje na nevládnom koni Rocinante a zo zbrojnošom
prosným prefíkaným sedliakom Sanchezom Pansom, ktorý ho sprevádza na oslovi
- Don Quichote chce napraviť krivdy a pomáhať biednym, to všetko z lásky ku krásnej Dulcinee (obyčajná kraviarka)
- zažíva rôzne zážitky = boj z veternými

Novela
- pochádza z ITA novella = novinka, je najvýznamnejším epickým žánrom stredného rozsahu
- tvorí medzistupeň medzi malou a veľkou epikou, má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odkladov od ústrednej dejovej línie, potláčajú sa pritom pritom opisné zložky epizódy, čím sa líši aj od poviedky
- má bližšie k dramatickému textu aj dobre pripravenom nanajvýš neočakávanou poentou
- má obyčajne 3 znaky:
- malo postav
- dej rozpráva iba 1 udalosť
- dej odráža každodenný život, bez nároku na výnimočnosť
Román
- Je epické literárne dielo, ktoré má široký rozsah, sústreďuje sa v ňom viacero postáv a niekoľko dejových línií:
-hlavná dejová línia
-vedľajšie dejové línie ,
ale zachytáva osudy viacerých generácií. Predstavuje veľkú epiku. Romány sú členené na kapitoly,ktoré na seba nadväzujú alebo vkladajú iný príbeh. romány môžu byť vytvorené z niekoľkých dielov ( poznáme romány: psychologické, spoločenské, životopisné, sci-fi, detektívne, historické...)


MT č.7

a.) Moliere
Lakomec
Dej sa odohráva v Paríži (Francúzsku) -v období renesancie. Harpagon tu žije so svojimi deťmi. Núti svojich sluhov bdieť nad jeho majetkom, lebo má neustále strach, aby mu náhodou nezmizol ani groš. Je príliš šetrný k deťom a chce im zariadiť život podľa svojho, nevníma ich city. Eliza sa zamilovala do Valéra, ktorý pracuje v ich dome a snaží sa zapáčiť Harpagonovi. Kleant sa zamiloval do Mariany a zdôverí sa sestre. Otec ich však prekvapí svojím plánom, že sa ožení s Marianou. Kleantovi navrhne, aby si vzal za ženu staršiu bohatú vdovu a Elize dohadzuje pána Anzelma, ktorý ju chce bez vena. Stará dohadzovačka Frozína ide za Harpagonom zjednať návštevu Mariany. Harpagon ju privíta so svojimi deťmi. Vtom Mariana zistí, že mládenec, ktorého milovala, je Kleant a Harpagon sa jej zdá odporný. Vtedy sa začína nešťastná láska Mariany a Kleanta. Harpagon pozve Marianu na obed do svojho domu. Obed sa však nekoná, pretože pre Harpagona by to bolo pridrahé. Tam sa odohrá incident, ktorý Harpagona veľmi rozčúli a pohnevá s jeho synom. Kleant donúti svojho otca, aby venoval ako znak lásky (Harpagonovej lásky) Mariane prsteň. V parku, kde sa prechádzajú, zrazu sa dostanú do rečí Kleant a Harpagon úplne osamote. Otec sa pýta syna, ako sa mu páči jeho nastávajúca macocha. Syn sa spovedá, že mu je úplne nepríjemná, že keby nemusel, ani by o ňu neštekol. Vtedy Harpagon s ľútosťou oznámi synovi, že mu je ľúto, pretože ju chcel prenechať jemu, ale keď nechce, tak si ju vezme nakoniec on. Vtedy sa Kleant začne opravovať a povie otcovi, že to všetko bola len lož a Marianu už dlhšiu dobu miluje. Vtedy sa povadia a rozsúdiť ich príde sluha Jakub. Obom dáva za pravdu a tvrdí, že ten druhý sa podvoľuje vôli toho, s ktorým práve rozpráva. Keď odíde, znovu sa chytia za pačesy a Kleant odchádza. Vtedy Šidlo (Kleantov sluha) ukradne Harpagonovi truhlicu s peniazmi. Harpagon zistí krádež a zavolá komisára s jeho pisárom. Tí začnú vyšetrovanie u Jakuba, ktorý to zvalí na Valéra- chce sa mu pomstiť. Harpagonov a Valérov dialóg je úplne o niečom inom, ale nadväzujú na seba. Harpagon rozpráva o stratených peniazoch a Valér o láske k Elize. Komisár to vezme ako pravdivú výpoveď a chce ho zavrieť do žalára. Vtedy do miestnosti vojdú Anselm, Eliza, Mariana a Jakub. Valér sa začne obhajovať tým, že je syn kniežaťa Tomáša d`Alburciho, ktorý sa pravdepodobne utopil v mori. Pán Anzelm im povie celú historku a pozná, že Valér a Mariana sú jeho deti. Harpagon napokon súhlasí so svadbou Mariany s Kleanom a Valéra s Elizou, lebo to zaplatí Anzelm.

Ján Chalúpka
Kocúrkovo
Kocúrkovo je malá dedina, ktorej obyvatelia hovoria slovenčinou do ktorej miešali nemčinu, maďarčinu a tí vzdelanejší aj latinčinu.

Čižmár Tesnošil bol členom konventu, ktorý mal zvoliť nového rechtora. Keďže sa jeho žena Madlena nazdávala, že tým rechtorom bude susedkin syn Martin, rozhodla sa svoju dcéru Aničku za neho vydať. Keď sa Tesnošil vrátil domov aj s kostolníkom, Madlena sa dozvedá, že novým rechtorom má byť akýsi Turčan. Tesnošiloví zmenili plány a chystali sa Aničku vydať za Turčana.

Medzitým sa vracajú domov študenti Vojtech, Škrivánok, Tesnošilov syn Honzík a budúci rechtor Svoboda. Stretnú sa so zbojníkmi. Tí ich chcú spočiatku olúpiť, ale keď zistili že nič nemajú, spriatelili sa s nimi. Mladého Honzíka opijú a pripútajú ho kvačkami dole hlavou. Ráno pokračujú vo svojej ceste do Kocúrkova.

V Kocúrkove už čaká Madlena spolu s Aničkou na pána rechtora. Vojtech so Škrivánkom sa prezliekli za podomových obchodníkov, aby Svoboda zistil, aká Anička je. Tá ich rýchlo a mrzuto vyhnala. Svoboda navštívi Pána z Chudobiniec, s ktorým sa zhovára o školstve a dohodne sa so Svobodom, že bude učiť jeho syna Attilu po maďarsky. Potom si Svoboda vypočuje rozhovor medzi starým rechtorom Procházkom a jeho dcérou Ľudmilou, do ktorej sa zaľúbil. Zistí, že starý rechtor nemá kde bývať a že Ľudmila bude musieť ísť pracovať ako komorná. V tom Svoboda vyzná Ľudmile svoje city a požiada ju o ruku.

Kostolník, ktorý to všetko počul to hneď roztrúbil po krčme. Tak ostala Anička v hanbe a Madlena sa hádala so susedkou, že chceli obidve vydať svoje dcéry za rechtora.

Charakterový typ



Epigram



Fraška


b.) Zaraďte slovenčinu do indoeurópskych a slovanských jazakov

MT č.9

a.) Klasicizmus na Slovensku
- kríza feudalizmu
- vychádza z racionalizmu, viera v rozum, ľud. myslenie, túžba po poznaní
- iba rozumom môže človek poznať svet „Myslím, teda som" (Descartes)
- druhý návrat k antike, pravidlá ako písať, nezaujíma ich aký je človek, ale aký by mal byť
- ideálom jasné a presné myslenie
J.B.P.MOLIERE - Lakomec - komický príbeh lakomca, kt. za peniaze vymení čokoľvek na svete, peniaze sú mu prednejšie ako rodina, šťastie rodiny
- majetok je božstvom, pre kt. je meštiak tyranom sv. okolia (čiták)
PIERRE CORNEILLE - Cid -konflikt drámy (tragédie) je založený na rozpore, konflikte cit - povinnosť = víťazí povinnosť
- Cid zabije otca svojej milej, pre ukážku sv. otca
- dielo bolo zakázané pre nedostatočné uplatnenie klasicistických pravidiel (napr. zmierlivé zakončenie)
ANTON BERNOLÁK - Slovár..., Gramatica Slavica
JOZEF IGNÁC BAJZA - René mládenca príhody a skúsenosti
JURAJ FÁNDLY - Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom
KOLLÁR, ŠAFÁRIK, HOLLÝ

Bernolákovská kodifikácia
- uskutočnil ju na základe západoslovenského nárečia, riadila sa pravidlom píš ako počuješ

b.)Zákon o rytmickom krátení
- hovorí o za sebou nasledujúcich dlhých spoluhláskach, v slovenskom jazyku to nie je povolené ale nájdu sa aj výnimky:


MT č.10

a.) Victor Hugo
Chrám matky božej
Dej sa začína hrou mladého spisovateľa, ktorá má uvítať zahraničných vyslancov. Pozornosť divákov však upúta drzý študent a hra ostáva v úzadí. Postupne stráca všetkých divákov. Ich pozornosť sa totiž upriamila na voľbu kráľa bláznov. Každý kandidát sa ukáže v okienku s čo najstrašnejšou grimasou. Túto súťaž vyhráva Quasimodo, najdúch, ktorého sa ujal vtedy ešte len kňaz, teraz už arcibiskup Claude Frollo. Jeho výzor je totiž najstrašnejší. Žiaľ, nejedná sa len o grimasu. Hluchý zvonár Quasimodo sa však teší priazni davu. Smutný autor hry s deravými vreckami sa teda poberie túlať sa po parížskych uličkách. Tam uvidí prepad mladej dievčiny, ktorú však zachráni Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane medzi ozajstnú spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu žobráci dali, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela. Na prekvapenie všetkých sa prihlási pekná, mladučká cigánka Esmeralda, dievčina, ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali. Autor je teda zachránený, ale jeho manželstvo s Esmeraldou je len formálne. Tá je totižto viazaná skutočnosťou, že ak príde o panenstvo, nepodarí sa jej nájsť svoju matku, ktorú od detstva nepozná a navyše je zaľúbená do Phoeba. Ten si žije život vyššej spoločnosti a je zasnúbený zo svojou sesternicou. I keď je toto zasnúbenie umelo dohodnuté, je preňho výhodné. Jedného dňa, keď je na návšteve u svojej snúbenice, dievčatá zbadajú na nádvorí tancovať Esmeraldu. Zapáči sa im a tak si ju dajú zavolať do izby. Keď však zbadajú, že je krajšia ako ony samy, zosmiešnia ju a pošlú preč. Phoebus sa za ňou poberie a dohodnú si schôdzku. Esmeralda je Phoebovým návrhom priam nadšená a veľmi rozrušená a na schôdzku sa neuveriteľne teší. Je pripravená obetovať mu všetko. Calude Frollo o Esmeraldu tiež javí záujem. To on je chcel dať uniesť, Phoebus zmaril jeho plán.Keď odhalí ich schôdzku, zúri. Prenajme si v hostinci izbu hneď vedľa ich hniezdočka lásky a Phoebusa zabije. Esmeralda omdlieva a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva. Je odsúdená na smrť a uvrhnutá do väzenia.
Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Esmeralda odmieta, a tak jej nezostáva nič iné, ako odvisnúť. Ako však kat plní svoju povinnosť, stane sa niečo neočakávané. Esmeraldu spod šibenice zachráni Quasimodo a odvedie ju do chrámu,kde v bezpečí. Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Prepadol ju totiž on. Keď bol na pranieri a umieral smädom, Esmeralda mu dala napiť.Keď sa Claude Frollo dozvie, čo sa s Esmeraldou stalo, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na rázny, i keď mierny odpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč. Medzitým sa i žobrota dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály vyslobodia. Zaútočia teda na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho úžasnej sile však Esmeraldu dostanú. Nanešťastie je pri tom aj Frollo, ktorý ju unesie. Znova sa jej pýta, či s ním ujde. Esmeralda i teraz odmieta. Vytrhne sa mu a uteká pred vojakmi, čo ju hľadajú. Zhodou náhod spoznáva vďaka talizmanu na krku svoju matku, ktorá už dlhé roky oplakávala svoju dcéru zavretá vo veži.Esmeraldu schová k sebe do cely.Keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo sa za ním vrhne s výkrikom na perách. Vojaci ju objavia a Esmeralda je popravená na šibenici. Jej matka zomiera pološialená bolesťou z opätovnej straty svojej dcéry. Popravu sleduje z balkóna Phoebus so svojou snúbenicou.Esmeralda to vidí a zomiera so sklamaním v duši. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály. Vie, že na príčine je jeho dobrodinec a zhodí ho. Frollo pád neprežije. Quasimodo stratil všetko, čo miloval.Ľahne si k Esmeraldinmu telu a ostal tam. Jeho trápenie ukončila až smrť.


MT č. 11

a.) Slovenské národné obrodenie

Ľudovít Štúr- narodil sa 28. 10. 1815 v Uhrovci. Po 2. rokoch strávených na evanjelickom gymnáziu v Rábe sa zapísal na Bratislavské lýceum. V roku 1803 existovala katedra reči a literatúry slovanskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Toto lýceum bolo jedinou vyššou strednou školou v BA s takouto katedrou. V roku 1827 založili študenti spoločnosť česko- slovenskú. Medzi hlavné úlohy spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov. Štúr sa stal jej členom. Bol aktívnym a svedomitým študentom. Z predmetov mal rád dejepis. Čítal antických autorov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. V roku 1835 sa stal predsedom spoločnosti. Jednou z významných aktivít spoločnosti bola 1836 národná slávnosť na Devíne 24. 4. 1836 (v tajnosti). Účastníci si zvolili druhé slovanské meno. Štúr si zvolil meno Velislav.
1836- 37 sa stal nehonorovaným námestníkom Juraja Palkoviča. Ovládal latinsky, maďarsky, nemecky, francúzsky, grécky a slovanské jazyky (srbsky, rusky, učil sa hebrejčinu a angličtinu). Prednášal českú a poľskú gramatiku. V tom istom roku boli zakázané všetky študentské roky v Uhorsku. Snažil sa preniesť časť náplne bývalej spoločnosti do prednášok v rámci vyučovania.
1838- zapísal sa na Univerzitu v Hale. Získal tu vzdelanie teológie, histórie a limbistiky. Cestou zo štúdií sa v roku 1840 zastavil v Čechách, kde sa stretol s mnohými českými národovcami, navštívil P. J. Šafárika. Po príchode domov narážal na problémy z maďarskej strany, pretože politická situácia sa u nás vyostrovala a tlak Maďarov sa zvyšoval.
Napokon sa mu predsa podarilo prednášať u profesora Palkoviča. Silný tlak na Slovákov prinútil Štúra a ostatných národovcov žiadať o ochranu u panovníka.
V roku 1842 bola do Viedne vyslaná štvorčlenná deputácia so slovenským prestolným prosbopisom. Žiadali ochranu pred perzekúciou a možnosť uverejňovať obranné spisy slovenského národa. Potvrdiť Katedru reči a literatúry česko- slovenskej a zriadiť podobné ustanovizne aj na iných lýceách v Uhorsku, lenže Viedeň poslala požiadavku do Budína a ten ju odmietol.
V roku 1843 vznikla myšlienka jednotného spisovného jazyka. Za základ sa vybralo stredoslovanské nárečie, najmä pre jeho rozšírenosť, pôvodnosť a zrozumiteľnosť. Toto zjednotenie sa malo uskutočniť prostredníctvom spolku Tatrín. Nesúhlasil totiž s jednotnou česko- slovenskou rečou, keďže český lingvinisti nepreukázali ochotu robiť ústupky vo svojej reči.
11. júla 1843- sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe zavedenia spisovnej slovenčiny do praxe
17. júla 1843- navštívili J. Hollého na Dobrej vode, ktorý ako významný predstaviteľ bernolákovčiny, prvého oboznámili so svojim zámerom
V roku 1843 sa tiež natoľko vyostrila situácia na lýceu, že bol Štúr napokon pozbavený funkcie zástupcu. Na protest proti jeho odvolaniu sa 22 študentov rozhodlo v marci 1844 z lýcea odísť. Trinásť z nich dokončilo štúdia v Levoči. V tomto roku sa konalo prvé zhromaždenie Tatrína v Liptovskom Mikuláši.
V roku 1845 získal Štúr povolenie od panovníka vydávať slovenské národné noviny. Vychádzali od 1. augusta 1845. Boli písané v Štúrovej slovenčine. Medzi odporcov sa zaradili český vlastenci a tiež P. J. Šafárik a J. Kollár.
V roku 1846 vydáva Štúr Nárečja slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí. V diele obhajuje nevyhnutnosť nového spisovného jazyka. V tom istom roku vychádza aj Náuka reči slovenskej, ktorá obsahuje základy novej gramatiky.
V roku 1847 sa na štvrtom zasadnutí Tatrína zástupcovia evanjelikov a katolíkov dohodli na spoločnom požívaní nového jazyka.
Prelom rokov 1851- 1852 došlo k ďalšej úprave slovenského jazyka medzi Hatalom a Hodžom. Rozhodovania o gramatických zmenách sa zúčastnili aj Štúr, Hurban, Ján Palárik atď. Táto kodifikácia sa neskôr stala jednotným jazykom Slovákov.
Slovenské, národné noviny boli zamerané na osvetovú činnosť, sociálne práva, oboznamovali s kultúrnou tvorbou Slovanov. Prinášali aktuálne správy o politickej situácii doma a vo svete.
1847- Štúr ako poslanec za Zvolen vstúpil na Uhorský snem(BA, dnešná univerzitná knižnica), aby predniesol svoju reč na Uhorskom sneme. Obhajoval národné a sociálne postoje. Jeho politickým protivníkom bol Lajós Kossuth.
1848- sú vytvorené Žiadosti slovenského národa pod vplyvom Francúzska.
15-16. september 1848 vo Viedni bola vytvorená Slovenská národná rada. Odmietli poslušnosť Maďarskej vláde. Vyzvali Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv.
1849- neúspech výpravy
Sklamanie a reakcie cisárskeho dvora keď im nebola poskytnutá sľúbená podpora.
Štúr sa ocitol v nepriaznivej situácii. Slovenské národné noviny zanikli, neexistoval už ani Tatrín. Štúr v tom čase pracoval na diele Slovanstvo a svet budúcnosti a venoval sa slovenskej ľudovej tvorbe.
1853- zomrela Adela Ostrolúcka a jeho matka
1855- Štúr sa nešťastne postrelil na poľovačke a 12. 1. 1856 zomrel

b.) Frazeologizmy
- sú ustálené slovné spojenia, napr. prirovnania, porekadlá, príslovia, ustálené slovné spojenia, napr. bežať ostošesť, streliť capa, vziať rozum do hrsti, tichá voda brehy myje, buchnúť klinec po hlavičke
- prenesený význam
V umeleckej literatúre sa frazeologizmy využívajú predovšetkých v epickej próze (ako prostriedok štylizácie hovorovosti alebo jazyk. charakteristiky ľud. typu).
- funkcia: bližšie priblížiť, charakterizovať
a) ľudové (porekadlá, príslovia)
b) intelektuálne (čítať v knihe života)
c) europeizmy (vziať nohy na plecia, rozťať gordický uzol)
d) idiomy (od buka do buka, dínom dánom)
Príslovie má didaktický záver- poučný zámer (kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne)
Porekadlo nemá didaktickú funkciu, vtipne a nepriamo vyjadruje nejaké pozorovanie (Čo si kto na varil, nech si aj zje.)
Príslovie porekadlo - krátky výrok, v ktorom je zovšeobecnená dlhoročná skúsenosť ľudu, vyplýva z neho poučenie.
Prirovnanie- porovnanie 2 javov na základe ich spoločnej vlastnosti, napr. bledý ako stena

MT č. 12

a.) Ľudovít Šťúr
Ľ. Štúr prednášal na bratislavskom lýceu; Janko Matuška na protest jeho odchodu z katedry napísal báseň Nad Tatrou sa blýska. 1843 došlo k uzákoneniu spisovného jazyka. Reformu schválil Ján Hollý. Za základ prijali stredoslovenské nárečie. Na jar J. Kráľ napísal v slovenčine Dumu bratislavskú. 1. knihou v štúrovskej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra (1844)
Tatrín= celonárodný spolok
Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846)
ĽUDOVÍT ŠTÚR (Velislav): (1815-1856)
- narodil sa v Zay Uhrovec
- jeho otec učiteľ, poskytol mu základné vzdelanie; študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, potom na BA lýceu
- na lýceu vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
- študoval v Nemecku v Halle, kde sa jeho vlastenecké cítenie upevnilo a po návrate vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov, preto ho v 1843 odvolali z katedry
- bol jazykovedec, novinár, politik, básnik, filozof
- vedúca osobnosť SNO
Štúr ako: *JAZYKOVEDEC: v 1843 uzákonil spisovný jazyk, kt. zjednotil Slovákov
- spis Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí:
- dokazuje v ňom, že iba taký národ je samostatný, kt. má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť
- Náuka reči slovenskej- hláskoslovie, morfológia, syntax, pravopis, fonetika
- Hlas proti hlasom- vystúpil proti Kollárovi

*NOVINÁR: prvé politické noviny 1845 Slovenské národňje novini
- riešil v nich politické a hospodárske problémy
- žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, vybudovanie a zveľadenie priemyslu a obchodu
- literárna príloha tatranský orol
*POLITIK: poslanec za Zvolen v Uhorskom sneme
- žiada to, čo v Slov. nár. novinách
- máj 1848 Šzúr, Hurban, Hodža sa zišli v Lipt. Mikuláši a sformovali Žiadosti slov. národa
- požívanie slovenčiny v školách a úradoch, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska
- uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač- preto utiekli do Čiech
- Štúr v Prahe na zjazde Slovanov hovoril o Žiadosti
- september: SNR vo Viedni, predseda Hurban
- zorganizovala povstanie proti uhorskej vláde
- verili, že Viedeň splní ich požiadavky, ale po potlačení revolúcie sa štúrovci dostali pod policajný dozor a boli zrušené demokratické slobody spred revolúcie
*BÁSNIK: začal písať po česky, prvá zbierka Dumky večerní
- pesimistické básne, Štúr smúti nad osudom ľudu a žiali i nad sebou
- vytvoril osobnú a reflexívnu lyriku
- báseň Rozžehnání: lúči sa s milou, lebo chce svoj život venovať vlasti
- v ďalšej básni zdôrazňuje boj za slobodu pre budúce pokolenia
- zbierka Spevy a piesne- elegické básne, inšpiruje sa rodným krajom, poznačila ho strata jeho blízkych a strata ideálov
*FILOZOF: Slovanstvo a svet budúcnosti: domnieval sa, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko
- svoje názory na lit. vyjadril v diele O národních písních a pověstech plemen slovanských : bol presvedčený, že v budúcnosti Slovania vyniknú svojou poéziou, kt. vychádza z ľudovej slovesnosti, lebo v nej víťazí láska a vlastenectvo

b.)
Príslovie
- je stručné vyjadrenie ľudového názoru na nejakú skutočnosť, vyplýva z nich ponaučenie (všade dobre doma
najlepšie)

Porekadlo
-podobné prísloviu ale nevyplýva z nich ponaučenie (akoby hrach na stenu hádzal)

Prirovnanie
- spojenie slov založených na podobnosti rozličného druhu (nežný ako ruža)


MT č.13

a.) Znaky Štúrovskej poézie:
- konflikt človeka zo spoločnosťou
- individualizmus (sám proti spoločnosti)
- túžba po slobode
- postava je silnou osobnosťou samotár, odcudzená svetu, konči tragicky – zomiera za slobodu spoločnosti
- návrat ku kresťanskej morálke a prírode
- historizmus – odkríva slávne činy národa

b.) Básnické figúry
aliterácia – opakovanie hlások na začiatku za sebou nasledujúcich slov
anafora – vzniká opakovaním rovnakých slov, alebo skupiny slov
epifora – opakovanie anafory, slova sa opakujú na konci viet
epanastrofa – kombinácia epifory a anafory, slovo z konca výpovede sa opakuje na zaciatku ďalšej výpovede
epizeuxa – opakovanie toho istého slova alebo tej istej skupiny slov, niekedy je medzi nimi iné slovo
pleonazmus – zakladá sa na redundancii (nadbytočnosti), slová rovnakého alebo podobného významu sa opakujú aby sa zdôraznila nejaká skutočnosť
hendiadys – spojenie dvoch synoným do jedného priraďovacieho skladu, zvyčajne sa spajajú 2 pod. mena rovnakého alebo podobného významu
litotes – dvojitý zápor
panonomázia . je spojenie slov z rovnakým základom
elipsa – je výpustka, vynechanie menej dôležitých časti vety, ktoré sa dajú domyslieť
polysynteton – nadmerne opakovanie spojky
asyndeton – vynechávanie spojky A pred posledným slovom enumerácie
enumerácia- vyrátavanie
antitéza – protikladné spojenie dvoch výrazov
apostrofa – oslovenie fiktívnej osoby
paradox – spojenie pojmov, ktoré si odporujú, ale aj nezmyselné výroky v texte
eufemizmi – zjemňujúce slová
aporiofáza – prerušená výpoveď
inverzia – zvrátený slovosled
hyperbola – zveličenie
irónia – pôvodný význam slova
metafora – nepriame pomenovanie na princíp
prirovnanie – slovo, vec, alebo dej ku ktorej sa jav prirovnava
alegória – druh metafory viažucej sa na celý príbeh
epiteton – básnické prirovnanie
metonymia – základ na vnútornej podobe
rečníčka otázka – je aj odpoveďou

MT č. 14

a.)Realizmus v Slovenskej literatúre
(1880 – 1918)
-Realizmus v slovenskej literatúre nastupuje s časovým oneskorením takmer pol storočia
Spoločensko – politická situácia
-Obdobie politickej pasivity
-Zaostávanie Slovenska v oblasti kultúry aj hospodárstva
-Vplyv maďarizácie
-Boli prijaté APONIHO ZÁKONY – povinné zavedenie maďarčiny na školách
Nástup novej generácie spisovateľov
-Prvýkrát sa objavila v Almanachu NAPRED (1871) – zostavil ho Pavol Országh Hviezdoslav a Koloman Banšel
o vyjadrili v ňom názory na slovenskú literatúru.
o chceli presadiť:
slobodný rozvoj všetkých stránok básnickej osobnosti
tematickú rôznorodosť
štylistickú a veršovú novosť
demokratizmus v cítení a myslení mladej generácie spisovateľov
o Stretli sa s kritikou staršej generácie
-Mladá generácia u nás nastupuje v 70. a 80. rokoch, patria sem:
P. O. Hviezdoslav
Martin Kukučín
Božena Slančíková – Timrava
Jozef Gregor Tajovský
Terézia Vánsová
Elena Maróthy Šoltésová
Slovenské Pohľady začali znovu vychádzať v roku 1881 a sú významným časopisom tohto obdobia.
Centrom slovenskej kultúry sa stalo mesto Martin, kde bolo založených mnoho spolkov:
-Muzeálna slovenská spoločnosť
-Kníhtlačiareň a vydavateľstvo
-Ženský spolok ŽIVENA
Vzniklo tu ochotnícke divadlo.
Toto prostredie ovplyvňovalo aj podobu spisovného jazyka – tzv. Martinský úzus
Teoretickým dokumentom nástupu realizmu sú Kritické listy (v časopise Orol – 1880) – korešpondencia medzi Škultétym (listy 2, 4) a Vajanským (1, 3, 5). Vyjadrovali svoje názory na literatúru, poéziu, prózu; formovali umelecký program mladej generácie.
Znaky slovenskej realistickej literatúry
•Téma – zo súčasného života, spoločenské problémy; život na slovenskej dedine, sociálna problematika
•Žánre – lyrické cykly, lyricko – epické skladby, epické skladby
•Sylabotonický veršový systém (striedanie prízvučných a neprízvučných slabík)
•Žánre – próza :
o dedinská poviedka – Kukučín
o spoločenská novela – Vajanský
o romány – Vajanský
-dráma – málo rozvinutá – Tajovsky
Balsac
Otec Goriot
Dielo sa začína predstavením postáv, obyvateľov Vauquerovského domu, ktorý je meštianskym penziónom pre tých nemajetnejších. Veľa sa tu dozvedáme o majiteľke, pani Vauquerovej, ale aj o samotnom penzióne a jeho obyvateľoch.
Cez toto všetko sa autor dostal až k príchodu pána Goriota, bývalého cestovinára. Pani Vauquerovej sa Goriot hneď zapáči, a to najmä preto, že vidí aký je bohatý, koľko vecí vlastní. /1/ Vdove zasvietili oči, keď mu ochotne pomáhala vybaľovať a ukladať naberačky, lyžice na ragú, príbory, olejničky, omáčniky, viacero mís, pozlátený strieborný príbor na raňajky, napokon kusy krásne i menej krásne a dobrej váhy, s ktorými sa nechcel rozlúčiť. Začne sa teda parádiť a lákať do penziónu „významných ľudí“. /2/ Rozdávala prospekty, v záhlaví ktorých by ste mohli čítať: VAUQUEROVSKÝ DOM! „Je to,“ ako napísala, „jeden z najstarších a najváženejších meštianskych penziónov v Latinskej štvrti. Je z neho najutešenejší výhľad na údolie Gobelins (vidieť ho z tretieho poschodia) a je tam pekná záhrada, na konci ktorej SA TIAHNE lipová ALEJA.“ Tento prospekt k nej privedie grófku de l'Ambermesnil. Postupom času sa z nich stávajú dobré priateľky a grófka sa snaží pomôcť jej získať si Goriota. Tan však odoláva ich „nástrahám“ a je na „vojnovej nohe“ s grófkou. /3/ „Duša moja,“ povedala svojej milej priateľke, „ s tým človekom si neporadíte! Je smiešne nedôverčivý, je to držgroš, somár, truľo, ktorý vám narobí len mrzutosti.“ Grófka to už jedného dňa nemôže vydržať a odchádza z Vauquerovského domu, ale bez platenia. Pani Vauquerová obviní zo svojho nešťastia Goriota a už o neho nejaví záujem.
Stará sa o neho menej a menej, cíti k nemu odpor, ktorý prenáša aj na ostatných obyvateľov penziónu. Tí ju zo zábavy podporujú. Pani Vauquerová si všimne, že Goriot míňa oveľa menej peňazí ako zvykol. /4/ Nanešťastie na konci druhého roka pán Goriot potvrdil táraniny, ktorých bol predmetom, tým, že požiadal Vauquerovú, aby ho presťahovala na druhé poschodie a znížila mu penziu na deväťsto frankov. A všimne si aj, že Goriot má dámsku návštevu. Myslí si, že to bola jeho milenka. /5/ „Krásavice vás ľúbia, pán Goriot, slniečko vás vyhľadáva,“ povedala, narážajúc na jeho návštevu. „Bodaj vás, máte naozaj dobrý vkus, bola veľmi pekná!“ „To bola moja dcéra,“ povedal s nádychom hrdosti, ktorú stolovníci pokladali iba za hlúpu namyslenosť starca, čo chce navonok zachovať slušnosť. Neskôr za ním príde tá istá dcéra, len v iných šatách, a obyvatelia penziónu si myslia, že to je znovu iná. Takto sa to opakuje niekoľko krát a vždy, keď sa ho opýtajú vraví, že to sú jeho dcéry. /6/ „vy tých dcér máte zo tri tucty, všakver?“ zahundrala kyslo pani Vauquerová. „Mám len dve,“ odvetil stravník mierne ako človek, ktorý vyšiel na mizinu a vo svojej biede sa už všeličo naučil.
Goriot má stále menej peňazí a jeho dcéry ho už nenavštevujú tak často. /7/ „No a, čo tie vaše dcéry vás už nenavštevujú?“ Keď takto zapochybovala o jeho otcovstve, otec Goriot sa zachvel, akoby ho hostiteľka pichla dýkou, a celý očervenel a zrozpačitel. „Zavše prichádzajú,“ odpovedal vzrušene. Ľudia v penzióne si o ňom utvorili vlastnú mienku, neveria mu, že má dcéry, že mal ženu, a myslia si o ňom, že je starý zhýralec.
Študent Eugène de Rastignac túži po vysokej parížskej spoločnosti, bohatstve, spoločnosti významných ľudí. /8/ ... to všetko dovŕšilo jeho túžbu vyšvihnúť sa a vyvolávalo v ňom priam smäd po cestách. „Do kariet“ mu nahrá zistenie, že je príbuzným istej vikomtesy de Beauséant. Skontaktuje sa s ňou a ona ho pozve na ples a neskôr aj na iné zábavy. Popri bohatej parížskej spoločnosti vidí chudobu svojej rodiny. /9/ Tento majetok, vynášajúci okolo tritisíc frankov, závisel od nespoľahlivého výnosu už celkom spriemyselnených produktov vinohradu, a jednako bolo treba z neho vyťažiť ročne tisícdvesto frankov. Zaumieni si, že ak sa chce dostať tak vysoko, musí mať „ochrankyňu“.
Vševediaci rozprávač
- je typ rozprávača, ktorí vie o všetkom čo sa deje v diele vie kto z kým a kto koho (je to boh v knižnom videní)
b.) Ortoepia
Znalostná asimilácia (spodobovanie)
MT č. 16
Autori prvej vlny slovenského realizmu
Slovenské pohľady (Vajanský, Škultéty); Svetozár Hurban-Vajanský:Tatry a more (básn. zbierka), Herodes (básn. skladba), Spod jarma (b.z.), Verše (b. z.), Suchá ratolesť (novela), Koreň a výhonky (román),Letiace tiene (nov.), Kotlín; Pavol Országh-Hviezdoslav: Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (b. z.), Sonety (b. cyklus),Letorasty 1., 2., 3. (b. c.), Žalmy a hymny
Martin Kukučín: Na hradskej ceste (poviedka), krátke prózy z ľudového prostredia: Rysavá jalovica (hum. poviedka), Neprebudený (poviedka)
Jozef Gregor Tajovský:prvé obdobie tvorby: Na mylných cestách (poviedka), Z dediny, Maco Mlieč (pov.), Apoliena (pov.)
Realizmus
- metóda umeleckého poznania, založená na analýze charakteru v jeho historicko-spoločenských súvislostiach. Realizmus popiera estetické princípy romantizmu, ale súčasne naň nadväzuje. Zobrazuje postavy zo všetkých spoločenských vrstiev. Autori kritizovali spoločnosť.
Znaky realizmu
MT č.17
Slovenska literárna moderna
rozvíjala sa na prelome 19. a 20. storočia
- kríza buržoázneho spoločenského zriadenia, ktorá má dopad na ľud; neistota vedie k tomu, že človek sústreďuje pozornosť na seba; umelci nezobrazujú objektívnu, ale subjektívnu skutočnosť, prechádzajú od rozumu k citu
- ľudia strácajú ideály, lebo sa blíži vojna; umenie sa vytráca, nastupuje veda
- literárna moderna prináša do umenia človeka samotára
- patrí sem: symbolizmus, dekadencia a impresionizmus – navzájom sa dopĺňali

Symbolizmus
- symbolizmus – vznikol vo Francúzsku koncom 19. storočia; základným stavebným materiálom je symbol, ktorý predstavuje myšlienku a je subjektívnym vyjadrením autora; veľkú úlohu v tvorbe autorov zohrával ich vnútorný svet
- dekadencia (úpadok) – je akýmsi predvojom symbolizmu; bol to výrazne individualistický, úpadkový, umelecký smer na konci 19. storočia
Ivan Krasko
- 1876 – 1958
- vlastným menom Ing. dr. Ján Botto, pseudonym Janko Cigáň
- prvé básne vyšli v novinách: Slovenské Pohľady, Dennica, Prúdy
- znaky jeho tvorby: symbolika; básne s potrojným metrom (využíva trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike); rezonuje osamelosť, pesimizmus, sklamanie a skepsa; hrdina je sám autor, zobrazovaný uprostred noci, úplne izolovaný od sveta; motívy: ľúbostné, prírodné, spomienkové, filozofické. Využíva zmyslové vnímanie a zvukomalebnosť.
- Nox et solitudo (Noc a samota) – básnická zbierka; lyrický hrdina sa cíti osamelý a smutný; názov zbierky predstavuje postoj moderného človeka uprostred doby, v ktorej žil; prevládajú tu prírodné, ľúbostné a národné motívy. Medzi najvýraznejšie básne zo zbierky patria: Už je pozde, Aminke, Vesper dominance, Jehovah
- báseň Topole: Je to reflexívna lyrika, prírodné motívy zobrazujú duševné stavy ľudí. Topole v tejto básni symbolizujú slovenský národ. Topole stoja síce hrdo ale sú bez duše, tak ako bolo Slovensko bez národného žitia. Zamýšľa sa aj nad smerovaním Slovenska. „Hore…? Dolu…? Do nirvány…? –Ako havran ošarpaný do noci…“ Táto báseň je ovplyvnená Edgarom Poem. Skladá sa zo štyroch 5-veršových strof. Použil prerývaný rým. Využíva tu epitetá, metafory, personifikáciu, prirovnania, apoziopézy aj hyperbolu.
- Verše – básnická zbierka; objavuje sa tu sociálna téma. V zbierke sa zamýšľa nad svojim miestom vo svete, prekonáva vlastnú osamelosť a začína sa venovať spoločnosti a národom. Najvýznamnejšie básne: Otcova roľa -sociálna báseň, rieši tu otázku návratu k rodnému kraju, Otrok, Život - básne, ktorých záver vyznieva ako viera v lepšiu budúcnosť a sú vzburou proti vojne.
Sématický trojuholník
MT č. 18
Emil Boleslav Lukáč verzus Ján Smrek
Umelci – spisovatelia slovenskej medzivojnovej poézie. Ján Smrek bol predstaviteľom vitalizmu. Narodil sa v Zemianskom Lieskovom v rodine roľníka. Osirel a bol vychovávaný podľa náboženských mravov. Rovnakým spôsobom bol vychovávaný aj jeho generačný druh Emil Boleslav Lukáč ktorý bol v slovenskej literatúre významným predstaviteľom neosymbolizmu (neo – nový). E. B. Lukáč sa narodil v Hodruši. Študoval teológiu a filológiu. Obidvaja sa určitý čas venovali aj učiteľstvu. Už ako študenti začali pracovať v Národných novinách. Začali sa venovať aj vydavateľskej činnosti. Ján Smrek pôsobil v Prahe kde založil Edíciu mladých slovenských autorov a kultúrny týždenník Elán. E. B. Lukáč redigoval viaceré významné noviny a časopisy : Mladé Slovensko, Luk, Slovenské smery, Tvorba. Venovali sa aj prekladom z francúzštiny, maďarskej poézie a Ján Smrek aj z ruskej literatúry. Ján Smrek je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine a E. B. Lukáč je pochovaný v Bratislave.

Tvorba Emila Boleslava Lukáča sa vyznačovala temnými, hlbokými tónmi, tragikou a pesimizmom. No Ján Smrek bol básnikom životného optimizmu a hľadačom lásky a harmónie. Pre tvorbu Emila B. Lukáča je príznačné hĺbavé uvažovanie a meditatívnosť a však J. Smrek vyjadruje svoje pocity spontánne a využíva hru zo slovom, improvizáciu a množstvo prírodných a ľúbostných motívov.

V prvotine E. B. Lukáča, Spoveď, prevažujú prvky nedôverčivosti až negatívnosti vyplývajú z vojnových čias v ktorých zažil množstvo osobných bolestných zážitkov. Už tu zvýraznil protiklady.

To nie je pravda!
ó nie som taký zlý, jak verí o mne každý,
mám oko slzavé, čo nad každého ranou daždí,
mám dušu umučenú za seba i za Vás navždy....navždy!

Ján Smrek sa zbavil smútočných myšlienok z ťažkého detstva a čias vojny už po napísaní prvotiny Odsúdený k večitej žízni. S týmto svetonázorom sa rozlúčil v jednej z posledných básní Dnes milujem svoj deň. V zbierke Cválajúce dni naberá Ján Smrek nový rytmus.:

My mladí, jarí šarvanci,
ktorí sme život – svoju milú-
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí-
my sme tí jazdci diví!

V ďalších Lukáčových zbierkach sa prejavuje sklon k sebatrýzni. Lukáčov názor na cudzinu je nepríjemný až nepriateľský. Do kontrastu dáva „domov – svet“ ale aj vzťah „dedina – mesto“. Tento názor vystihuje zb.

Dunaj a Seina (Taedium urbis)

Bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy dómov,
ich rozkoš, mam a jed, ich sláva, sprzna, slasť,
všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť,
tam medzi bralami môj čarokrásny domov.

Ján Smrek na druhej strane lyricky opisuje svoje potulky po viacerých európskych štátoch. Medzi takéto básne patrí Z mora do sklenice.
Vzťah k žene vyjadril v básnickej skladbe Básnik a žena. Jeho vzťah k žene je obdivný. Snaží sa chápať každú skutočnosť.

Vy moja krásna, vy ste mojou Toscou,
Vás obsypať chcem lupeňami bozkov
Tam na tom brehu. Tam váš pôvab božský
Oviniem stuhou zamatovej trávy
A uložím ho nežne vedľa seba
Pri jagote hviezd vysokého neba.
Začieram veslom, drahá. Breh nás zdraví...

Lukáč na rozdiel od Smreka píše že láska môže priniesť aj sklamanie a smútok. Básnikove svojské chápanie ľúbostného citu sa prejavuje v zb. O láske neláskavej. Bojí sa byť šťastným aby v zapätí nebol nešťastný.

„Nesmiem byť šťastným, lebo
šťastím uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy pochibností
nám láska rastie.“

Ján Smrek reagoval na neprajný čas vojny zbierkami Hostina a Studňa. V básni Bacardi vyslovuje želanie :

Nech tečú nápoje!
Nech miesto hromobitia kanónov
znie krotký cengot čiaš.

Lukáč svoj názor na vojnu vyjadruje v zbierkach Križovatky (vystihuje nebezpečenstvo fašizmu) Spev vlkov, Moloch, Bábeľ (pomätenie jazykov)

Kam utiecť, kam?
Na prahu príšery apokalypsy,
z pralesov hodrušských echo čuť chechotu mieru
a v chrámoch obludná maska vojny.

Ján Smrek bol básnikom rodeným – poeta natus, a Emil Boleslav Lukáč bo básnikom učeným –
poeta doctus.
b.) Podraďovacie súvetia
MT č.19
a.) Avantgarda: Moderné umenie na začiatku 20. storočia
Avantgarda ( z fran. l´avant-garde - predvoj)
Je jedna z etap moderneho umenia na zaciatku 20. storocia. Terminom avantgarda oznacujeme viacere
protitradicne umelecke smery. Mario de Micheli (tal.teoretik) rozdeluje avantgardu do 2 linii. Prva vychadza z kubizmu a smeruje cez futurizmus k abstrakcionizmu. Druha linia sa zacina expresionizmom a pokracuje cez dadaizmus k surrealizmu. Spolocne znaky: Antitradicionalizmus – protitradicnost. Experimentovani - umelecke novatorstvo (uznavaju romantickych basnikov + prekliatych basnikov: Baudelaire a spol.). Kolektivizmus a programotvorne usilie - jednotlive prudy vydava svoje umelecke manifesty.

Futurizmus (z lat. futurus - buduci)
Je umelecky smer, ktory vznikol v roku 1909 v Milane v okruhu anarchisticky orientovanej mestiackej
inteligencie odmietajucej vsetky tradicne normy a postoje (rozchod s minulostou). Okrem Talianska sa rozsiril najma v Rusku. Za zakladatela sa povazuje taliansky basnik, dramatik a politik Filippo Tommaso Marinetti, ktory formuloval zasady futurizmu v diele Manifest futurizmu. Zakladnou myslienkou bolo presvedcenie ze umenie musi drzat krok s technickym vyvojom spolocnosti. Znakmi futurzimu bolo dynamicke umenie
ktore zodpovedalo rozvoju tecniky a civilizacie, presadzoval sa tiez kult sily a cinu. Zrusili interpunkciu, odmietali pravidelny rytmus a rym, tradicneho lyrickeho hrdninu. Presadzovali disharmoniu. Obmedzili pridavne mena a prislovky, naopak preferovali slovesa a podstatne mena, ktore vyjadrovali dynamickost sveta. Basnici sa snazili oslobodit slova od zauzivanych gramatickych konstrukcii, chceli vyjadrit svet modernej civilizacie - jej
ruch, hrmot. Vyuzivali preto citoslovcia a kakofoniu(zvuky strojov,aut, lietadiel). Rozbili tradicne vyrazove prostriedky a do poezie uviedli tzv. telegrafny styl = heslovitost. V politickych dosledkoch vyustil futurizmus v Taliansku v podporu fasizmu.

Kubizmus( z lat cubus-kocka)
Umelecky smer v maliarstve, socharstve a literature. Vznikol v roku 1907 v Parizi. Tvorcom v maliarstve bol spanielsky maliar Pablo Picasso (1.kubistickym obrazom boli Slecny z Avignonu). V literature v nom tvoril fran.spisovatel polskeho povodu Guillaume Apollinaire. Rozhodujucim prvkom kubizmu sa stal obraz alebo slovo brane z hladiska svojej schopnosti vyvolat necakane asociacie(suvislosti). Jednym zo znakov kubizmu je snaha odkryt krasu a zaujimavost beznych veci. Autor bezny predmet chape ako mnozstvo roznych detailov, vzajomne sa prekrizujucich a vylucujucich prvkov, alebo dojmov. Miznu hranice medzi poeziou a prozou, poezia chce vyslobodit myslenie zo zakonov logiky, chce udivit a prekvapit citatela. V maliarstve transformovali trojrozmerne predmety na dvojrozmernu plochu. Vyuzivali typograficke upravy versov-kaligram-geometricka forma basne kedy
slova a pismena su usporiadane do nejakeho obrazca - zdoraznovali tym vizualnu hodnotu versov.

Kubofuturizmus
Existoval priblizne v rokoch 1910-1930. Vznikol spojenym kubizmu a futurizmu. Predstavuje kombinaciu statickych a dynamickych prvkov. V lit.bol jeho zakladatelom G.Apollinaire. Vytvoril novy versovany utvar basen – pasmo. Volne spaja zazitky z roznych miest, medzi ktorymi nie je priamy vztah. Kubofuturisti spajali sen a skutocnost, realno a nerealno. Vyuzivali neologizmy, hovorene slova. Ruski kubofuturisti vyhlasili v protiklade k symbolistom antiestetizmus, ktory sa prejavoval nielen vo versi ale aj v tom ze publikacie vydavali na baliaciom papieri, na tapetovom papieri.

Expresionismus (z lat. expressus-vyrazny, ostry, nazorny)
Literarny, hudobny a vytvarny smer. Vznikol v Nemecku zac. 20. storocia mozno ho rozdelit na 3 obdobia: 1.obdobie: je odmietavou reakciou na naturalizmus a impresionizmus. Vo
vytvarnom umeni patri medzi expresionistov V.van Gogh.(porovnaj diela moneta, maneta a van Gogha. V.van Gogha ma preciznejsiu krebsu, ostrejsie farby, prexadza skoro az ku karikature) Spisovatelia zobrazuju vnutorne zazitky, predstavy jednotlivca. 2:obdobie: konci 1WW. Vyznamne miesto zaujala drazdanska umelecka skupina Die Brucke. Maliari vyuzivali zamernu deformaciu tvarov, spisovatelia silne kontrasty, dynamickost.
3.obdobie: tvorili najma umelci ktori presli 1WW, zobrazovali zazitky z vojny. Zvelicovali
Zaporne javy a skutocnost zachytavali v karikaturnej alebo grotesknej podobe.

Dadaizmus ( z fran.dada - hracka)
Umelecke hnutie v Europe a USA v rokoch 1926-1923. Dadaisti vystupili proti zauzivanym zvyklostiam, hlasali nezlucitelnost umenia s logikou, spontannost a destrukciu (rozklad) jazyka. Slova do versov zaradovali bez zmyslu, zrusili vetnu skladbu. Nelogickost mala vyjadrovat komickost. Dadaizmus vo vytvarnom umeni nevytvoril nijake nove vyrazove formy, techniku kolaze prevzal z kubizmu. Centrom dadaizmu sa stal Pariz, kde organizovali vystavy obrazov (Klee) pricom recitovali verse, ktore doplnala zmes nahodnyCH zvukov. Spisovatelia Breton, Argon postupne presli k surrealizmu.

Konstruktivizmus(z lat. constructio-zostrojenie,zostavenie)
Vytvarny, architektonicky, filmovy a literarny smer. Vznikol v Rusku v roku 1915 a jeho zakladatelom je V. Tatlin - autor 3 rozmernyx reliefov v architekture. Kladli doraz na vyznamovu stranku diela, namet a uspornost vyjadrovania. Spaja sa s basnikmi Bagrickym a Ibnerovou.Umelecka skupina bola v roku 1930 zrusena.

Poetizmus ( z lat poesis-poezia)
Vznikol v Cechach v 20.rokoch 20 storocia.Poetizmus mal aktivny vztah k zivotu, ktory zachytaval.Prostrednictvom emocii fantazie a asociacii autora.do popredia sa dostavaju najma basne-pasma.Poezia mala prinasat ludom radost a krasu.K vyznamnym poetistom zaradujeme Vitezslava Nezvala,Jaroslava Seiferta,Vladimira Holana.v slovenskej literature nadvezovali Kostra, Novomesky, Smrek.

Vitalizmus ( z lat. vita - zivot)
Literarny smer v slovenskej a ceskej literature, vznikol po 1WW.Umenie bolo oslobodene od zlozitych tvarov.Verse su melodicke.oslavovali lasku a krasu, rozvijali kult zmyslov, radost zo zivota a z existencie cloveka. V Cechach: Jiri Wolker. Slovensko: Jan Smrek.

Akmeizmus (z lat. akme - vrchol, vyvrcholenie)
Literarny smer v ruskej poezii v rokoch 1912-1922.Odmietali symboly a zbytocnu metaforickost. Presadzovali jednoznacny obraz a jazyk. Zmysel poezie vidia v zobrazovani realnehno sveta veci.

Unanimizmus ( z lat unus-jeden, animus-duch)
Vznikol vo Francuzsku, zakladatelom bol Jules Romains.hlasal teoriu kolektivnej duse, spolocneho vedomia skupiny ludi zijucich v jednom prostredi.podstata individualneho ja sa podriaduje kolektivnemu my.

Pragmatizmus( z grec.pragma - cin, skutok)
Vychadza z americkeho filozofickeho smeru, ktory vznikol pred 1WW. Uplatnil sa v proze a drame.Predpoklada,ze svet mozno zlepsit ludskymi skutkami.odmieta abstrakciu, naopak zdoraznuje aktivitu a uzitocnost.

Imaginizmus ( z ang. image-obraz)
Vznikol v angloamerickej poezii v rokoch 1912-1917, neskor sa rozsiril v Europe.Vyuzivala sa hovorova rec, zdoraznoval sa prirodzeny vyraz.Odmietali strofy a pravidelny rym.v Rusku(1919-1927)sa imaginizmis odstiepil od futurizmu.Imaginistov nazyvali moskovskou bohemou.

Surrealizmus ( fran.la surrealiteé - nadrealno)
Vznikol vo Francuzsku, za zakladatela sa povazuje André Breton- bas.zbierka magneticke polia.
Opierali sa o psychoanalyzu.poeziu chapali ako prelom medzi snom a skutocnostou.Obrazy, ktore
vychadzaju z podvedomia a volne sa k sebe priraduju. Surrealisticka literatura chcela posobit
vizualnym prostriedkami, pouzivali symboly a alegorie. Poezia sa zriekla pravidelneho rytmu
a rymu.pre prozu su typicke zapisy snov, dennikove zapisky.

Nadrealizmus ( z fran.surrealisme - nadrealizmus)
Lit. smer, ktory vznikol v slovenskej poezii a proze v polovici 30.rokov 20.storocia.bol obmenou
francuzskeho surrealizmu ale, mal aj svoje specificke crty.tvorive sily cloveka videli v podvedomi,
vo vnutoronom oslobodeni cloveka.Vystupovali proti fasizmu.do slov.poezie uviedli basen-pasmo.
Basnici: Rudolf Fabry, Stefan Zary, Julius Lenko, Vladimir Reisel).
Pásmo
Kaligram
Autom. text
b.) Rozprávací slohový postup
- slúži na tvorbu alebo reprodukciu skutočného alebo fiktívneho príbehu
- prevládajú v ňom činnostné slovesá
- dej musí mať dejovú líniu, fakty su podávané v aktuálnom čase a priestore
- uplatňuje sa v textoch umeleckého a hovorového štýlu
Žánre
MT č.20
a.) Slovenská dráme
- po vojne sa začali tvoriť komédie (boli poznačené schematizmom), soc.- realistické, kritické hry, v 80- tych rokoch sa rozvíjala satira a tiež tzv. malé javiskové formy (divadlá veľmi jednoduché na scénu, divadlá malého počtu hercov, niekedy lej jeden herec)
- výkvet našich javiskových foriem: L + S, Radošinské naivné divadlo – S. Štepka
- autorské divadlá – GU na GU, STOPKA – založené na veľkej obraznosti, náznakoch, pohyboch, využívali sa mimojazykové prostriedky (gestá, osvetlenie, pohyby)
A. Po založení Slovenského národného divadla v BA vznikli stále divadelné scény aj v Košiciach a v Nitre. Ku koncu 2.sv.vojny začalo rozvíjať činnosť Komorné divadlo v Martine. Na jeho základe sa zásluhou herca a režiséra Andreja Bagara počas Slovenského národného povstania utvorilo Frontové divadlo, ktoré predznačilo rozvoj socialistickej tradície divadelníctva po oslobodení. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch pozoruhodný rozvoj zaznamenalo aj ochotnícke divadlo, podporované Ústredím slovenských ochotníckych divadiel v Martine. Dramatická tvorba zaznamenala po roku 1918 určitý vzostup. Najmä vznik divadiel podnietil k väčšej aktivite aj spisovateľov. Starší povojnoví autori zobrazovali dedinské (Kukučín, Urbánek) a malomestské (Timrava) prostredie alebo národnú históriu (Tajovský).

B. napriek zlepšujúcim sa podmienkam poprevratová dramatická tvorba iba pozvoľna dosahovala umeleckú úroveň poézie a prózy. O prekonanie stagnácie v tomto literárnom druhu sa najviac pričinil Ivan Stodola. Narodil sa v LM, pôsobil tu ako lekár, bol mu udelený čestný titul národný umelec, zomrel v Piešťanoch, pochovaný je v BA. Na javisku SND sa uviedol komédiou Náš pán minister. S humorom zobrazil pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších kruhov. V tragédii Bačova žena čerpal námet zo života dedinského ľudu. Sociálne podloženou zrážkou človeka s osudom má hra blízko k antickej tragédii, stupňuje sa dramatickosť konania postáv. Slovnú komiku so satirickým tónom spojil v hre Čaj u pána senátora. Veselohra Jožko Púčik a jeho kariéra (hrdina je tragikomickou postavou uprostred doby, v ktorej žil). V historickej dráme Kráľ Svätopluk sa prelínajú realistické a romantické prvky. Tieto tri hry tvoria vrchol jeho tvorby (1931). V dráme Marína Havranova sa vrátil do revolučných rokov 1848-49, aby vyzdvihol myšlienku opravdivého vlastenectva. Komédia Keď jubilant plače inklinuje k podobenstvu. Satirická komédia Mravci a svrčkovia a dráma Básnik a smrť- SNP.
Prozaické práce: Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom. Ďalej hra Belasý encián, Posledná symfónia, Cigánča, Veľkomožná pani, Komédia, Kde bolo tam bolo, Ján Pankrác, USA- Baukin house, Khuwich and comp.
Závažné dramatické dielo v období 2.sv.vojny vytvoril Július Barč-Ivan. Narodil sa v Krompachoch, pôsobil ako kňaz na Slovensku. Debutoval krátkymi prózami, ale úspech a uznanie mu priniesla dramatická tvorba. V prvých hrách 3000 ľudí spracoval sociálnu tematiku. Hra Diktátor má veľa spoločného s Čapkovou Bílou nemocí. Mimoriadny ohlas vzbudila jeho satirická hra Mastný hrniec, kde sa vysmial karierizmu, úplatkárstvu a pretvárke malo-mestských obyvateľov. K vrcholom jeho tvorby patrí dráma Matka. Črty expresionizmu má dráma Neznámy- hra zobrazuje správanie sa ľudí v hraničných situáciách.
Klasicizmus na Slovensku
- reformy Márie Terézie a jej syna Jozefa II – zreformovali politický, hospodársky a kultúrny život
- bola zavedená povinná školská dochádzka
- 1781 – tolerančný patent (zrovnoprávnil katolíkov a protestantov), bolo zrušené nevoľníctvo
- 1789 vzniklo slovenské učené tovarišstvo v Trnave
- založenie katedry reči a literatúry Česko-Slovenskej na evanjelickom lýceu v BA
- klasicizmus ma podobné pravidlá ako Európska literatúra ohľadom klasicizmu
- vo svojich dielach žiadajú autori spoluprácu všetkých Slovanov – zo strachu pred ponemčením a pomaďarčením
- vzniká slavistika = veda o slovanských jazykoch a dejinách
Porovnanie diel
b.) V texte nájdite podstatné mená
MT č.21
a.) Ornamentalizmus
- je to lyrizovaná próza a vychádza z naturizmu
Gejza Vámoš
Editino očko
Edita má 9 rokov a bola jeho sestrou. Doposiaľ mal ku všetkým deťom jednotný názor pokladal ich ako nečisté, neslušné, stále vrieskajúce, neovládateľn

 Návod

2 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu