Keď samotou vonku kráčam,
kladiem nemé otázky.
Sama sebe - čo tu hľadám?
Čo to vravím za hlásky...

Biela žiara spoza mrakov
odhaľuje inú tvár,
čo sa skrýva cudzím zrakom.
Hľadí na mňa očí pár.

Hľadia slepo na ústa,
čo hovorím do vzduchu.
Hmla je asi prihustá,
zrak má vážnu poruchu.

Zbytočne som vykričala
celú dušu do tej hmly.
Iba biela nemá skala
a hviezdy to počuli.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár