"Vnímaš ma?"
"Hej, hej, len hovor."
Vnímala som ho, to hej. Len to bolo trochu ťažšie. Iba 2 pivá...
Počujem známe tóny - Somewhere over the rainbow, čarovná melódia. Mám o nej svoju predstavu: pláž, teplá letná noc, táborák, ľudia okolo... Jedna gitara, ktorá vydáva tie podmanivé tóny (raz sa na nej naučím hrať!), potichu spievam úúúúúúúú...
Pobozkám ho, preruším spleť slov, ktorej už dávno nerozumiem. Je taký sladký a úprimný. Ten bozk, ale aj on. Je dlhý... A nechcem prestať...
"Milujem ťa." Moja myseľ bola zaneprázdnená vlastnými myšlienkami, no neexistovalo nič, čo by som v tej chvíli myslela úprimnejšie.
"Aj ja teba." A ja viem, že to myslel rovnako úprimne.
"Pokračuj, už ťa vnímam naozaj."
Neveriacim pohľadom pokračoval v rozprávaní a mne sa myseľ pomaly rozjasňovala, ako keď sú oči oslepené silným svetlom a zvykajú si naň. Začínam rozumieť, už rozprávam aj ja.
No hreje ma na srdci ten čarovný moment. Milujem ho. Hlavne jeho, ale aj ten moment. Chcela by som ho zachovať. Navždy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár