A tak mi napadlo, aké krásne sú prírodné vône. Sú všade okolo a každý by si určite našiel svoju obľúbenú, ak by sa poriadne nadýchol. Tu je moja päťka:
Vôňa čerstvo opálenej pokožky
Nemôžem si pomôcť, no keď sa po opaľovaní na terase vrátim do domu, vždy si ovoniam ruky. Nech to znie akokoľvek narcisticky... Proste cítim to slnko, na ktoré čakám celý rok a tak sa ho neviem nabažiť. A musím sa ovládať, lebo by som sa asi neodtiahla od opáleného krku, keď niekoho objímam.
Vôňa po daždi
Nemyslím tým nekonečné dažde, keď si stále hovorím, že si konečne kúpim tie gumáky... Iba taká krátka prehánka tú vôňu vytvorí a vtedy mi vôbec nevadí, ak zmoknem. Keď som bola malá, jeden učiteľ mi vravel, že dážď vonia ako cibuľa. Dosiaľ som tú podobnosť nenašla, podľa mňa je to taká špecifická vôňa, že sa nedá s niečím porovnávať.
Vôňa novej knihy
Možno to nie je tak celkom prírodné... No keď zatvorím oči a privoniam si k listom papiera, cítim čerstvú vôňu dreva, lesa a mnoho nových príbehov v tých malých písmenkách. Je to asi iba mojou fantáziou, ale možno na tom niečo bude, lebo pri stránkach bulvárnych časopisov nič necítim.
Vôňa ovocia
Toto mi príde trochu všedné, až to sem nepasuje... Ale keďže milujem ovocie a jeho rozmanité vône, predsa to sem dám. Mňam, najmä také šťavnaté broskyne, maliny, jahody, čučoriedky... Má zmysel pokračovať?
Vôňa letnej noci
Ako už len môže voňať noc? Akokoľvek... Jasné, že ak je človek v centre mesta alebo v priemyselnej zóne, nemôže to byť veľmi vábne. No ja myslím takú tú hviezdnu noc, keď po sparnom dni príde príjemné ochladenie a z balkóna útulnej chaty sa dívam na nebo a dýcham čerstvý vzduch.
Našlo by sa toho ešte dosť, no myslím, že 5 najkrajších je dosť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár