Milujem tie kvapky, ktore kropia moju tvar. Tak pod zo mnou behat po luke, nemysiet na problemi sveta. Zabudnut na cas, ktory nas vzdy tlaci.
Nemysliet...
Nevnimat...
Zabudnut...
Len kracat a nic nevraviet. Vraj tixo lieci. Tak sa liecme spolu. Bez zbytocnyx slov, ktore tak casto ublizuju dusi.
Nexat sa unasat len hudbou kvapiek dazda. Pocitat kolko ix spadne do vystretyx dlani.
Zo satkou na ociax vnimat toho druheho, dotyky, bozky. Na lice na pery. Len tak jemne aby nezranili tixo.
Citit vonu mokrej travy.
Nekaz tuto xvilu zbytocnym rozmyslanim. Len skus vnimat to co je teraz nie co bude o 5 minut. Teraz tento okamih, ktory nam patri.
Tak nerozmyslaj len pocuvaj ako ta milujem.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
succubus
8. 12.decembra 2007 14:25
je to krasne naozaj....pisane cloveku ktoreho naozaj milujes?
2
Totalne krasny sen, keby sa to ludia naucili, svet by bol krajsi-.......velmi inšpirujuce
Napíš svoj komentár