Lezim na dlazke a pozeram do svetla sviecky, ktoru mam na stole. Citim vonu vonnej tycinky. Stupajuci dym v lomenom svetle sviecky ma fascinuje. Hraje mi moja oblubena pomala pesnicka a ja rozmylam ci by som aj za inyx okolnosti lezala na tvrdej zemi a snivala s otvorenymi ocami.
Dostihol ma naval nahlyx emocii. Blaznim hlavu otazkou ake by to asi bolo. Snivam s otvorenymi ocami.
Davno som si nevykladala karty. Snad to bude 9 mesiacov. Presne si pametam karty, ktore som si vylozila naposledy. Bola som vtedy zvedava ... stale som zvedava alle uz nie tak. Nexcem si ix vylozit, nexcem vediet co ma caka.
Niekedy je lepsie nevediet co sa stane. Alle tiez je pravda ked viete co sa stane viete to do istej miery ovplyvnit.
Ja uz niektore veci neovplyvnim alle asi to tak malo byt. Naco sa zbytocne trapit. Osud vie co robi.
Pesnicka strieda pesnicku a ja rozmyslam nad tym ako dlho tu budem len tak necinne lezat.
Minuta strieda minutu, pride mi to ako vecnosti.
Lezala som v trave a tajne si priala aby tato xvila trvala vecne. Alle nic netrva vecne. V trave uz budem lezat s niekym inym. Mozno sa poxopime viac.
Spomienka vystriedala dalsiu. Silno som ta objala a xcela aby si bol so mnou. Mno nedalo sa.
Zo snivajucej spomienky ma prebrala vona tycinky. Uz nexcem lezat a pocuvat svoje myslienky.
Treba vstat a ist nieco robit .... pretoze nic netrva vecne ani laska k mladej slecne o com som sa presvedcila pred 2 tyzdnami.....

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
simonkaaaa  13. 1. 2008 21:40
nejak tak spomínam aj ja...a často sa neodhodlám vstať a niečo robiť a práve vtedy to nedopadne najlepšie...ale je vždy lepšie byť s priateľmi a nemyslieť ale aj tak večer sme sami a rozmýšľame nad minulosťou...rany sa len tak ľahko nezahoja ale ja ti prajem aby to bolo čo najrýchlejšie.
2 
fotka
antarktis  25. 1. 2008 00:17
a ja jej to prajem tiez ...a ten prival emocii namna pride tiez sem tam... no treba sa na vsetko vyjebat a vstat... ak by sme necinne sedeli boli by sme vzdy na mrtvom bode.. preto treba riesit... ...a nie necinne sediet a dufat ze raz pride zmena... my sme zmeny.. my sme osudy... my sme vecnost... my ludia tvorime cele bytie na tejto skurvenej planete ktoru tak strasne nenavidim... ...a ak ju mas rada tak hladaj niekoho kto to bude citit rovnako ako ty... ...uz by mohol prist koncne do pici... ...saska ... kurva deje ten kokot...
3 
fotka
finwaell  6. 3. 2008 18:15
Sebareflexia a spomienky sú vždy dobrá vec.. len to s nimi netreba preháňať.. hlavne s tými čo boleli.. ale aj také treba, posúvajú nás dopredu
Napíš svoj komentár