o Dobrý deň pane, mohli by ste mi pomôcť, prosím?
• Nech sa páči. A s čím?
o S týmto ťažkým kufrom.
• S ktorým?
o No s týmto...čo leží na vozíku pri mojich nohách.
• Aha.
o Môžete?
• Myslíte ten hnedý?
o Nie, tento čierny.
• Veď vravím.
o Ale tento môj je čierny. Čo ho nevidíte? Nedá sa prehliadnuť.
• Vidím.
o Tak mohli by ste?
• A čo?
o Naložiť ho so mnou do kupé. Ja sám ho nevládzem niesť.
• Hm.
o Čo?
• Je obrovský...
o Veď preto Vás prosím o pomoc.
• A ťažký...čo v ňom máte? Rozsekanú mŕtvolu?
o No dovoľte. Tak pomôžete mi alebo nie? Sám ho neunesiem.
• Ale ani ja to sám nedokážem.
o Veď ja Vám pomôžem.
• S čím?
o No s kufrom.
• S mojím? Netreba. Ja mám iba malú tašku.
o Nie s Vaším, s mojím.
• Aha tak. No skúsiť môžem.
o Dobre. Chyťte ho na tejto strane.
• Fajn.
o Máte?
• Mám.
o Tak na tri.
• Ale vraveli ste, že ho mám niesť.
o Veď áno.
• A teraz chcete, aby som ho natrel?
o Preboha, nie. Keď poviem „tri“, zdvihneme ho.
• Jaj.
o Rozumiete?
• Áno.
o Ste pripravený?
• Som.
o Tak raz, dva, tri...
• Ááááá.
o Čo, stalo sa Vám niečo?
• Ten kufor je ťažký.
o Veď to ja dobre viem.
• Má asi sto kíl.
o Nepreháňajte. Skúsime to znovu?
• No dobre.
o Teda raz, dva, tri...
Nič.
• Vyšmykol sa mi.
o Áno, aj mne. Musíme ho pevne chytiť.
• A nebolo by lepšie, keby sme z neho vybrali tie dva plné kufre, ktoré ste doň pred chvíľou napchali?
o Ech, no chcel som ich odniesť naraz, aby som sa nemusel vracať...tak preto som ich dal do jedného kufra.
• Aha, to bol výborný nápad. Ušetrí cestu aj čas. Mňa by to nenapadlo.
o Ďakujem. No pevne ho chyťte.
• Už.
o Tentokrát to určite vyjde. Raz, dva, tri!
Páni zodvihnú kufor a fučiac sa nemotorne teperia k dverám vlaku. Vtom výpravca zapíska a vlak sa pohne. Kufor s ťažkosťou spustia na zem.
• Ale nie! Ušiel Vám...
o Áno...a nám sa už skoro podarilo dostať kufor dnu...chýbal len kúsok.
• To je naozaj smola. A kam ste chceli ísť?
o Do Prahy.
• Naozaj? Aj ja tam idem. Ale môj vlak má polhodinové meškanie. No tiež ide z tohto nástupišťa.
o Nevravte. Myslel som, že ide iba jeden vlak o 11:00.
• Veď áno, to je môj.
o Zaujímavé. Teraz je 11:00. No tak si počkáme na ten Váš a môžeme cestovať spolu.
• To je super! A nemáte náhodou v kufri ešte trochu miesta?
o Prečo?
• Mám so sebou malú tašku. Keby sme ju pribalili, nemusel by som sa po ňu vracať.
o Pravdaže, hneď ju tam dám. Tu sa toho zmestí naozaj veľa.
• Výborne, ďakujem. Vidím, že to bude vynikajúca cesta.
o Áno, som rád, že som Vás stretol...
A obaja páni bok po boku čakajú na blížiaci sa vlak...
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
1
adka279
22. 3.marca 2009 14:03
no krááásne akože záchvaty smiechu s om z toho nemala ale akože napínbavé to bolo riande...
Napíš svoj komentár