Stojím tu bezmocná, na kraji brala A rozmýšľam: Čo sa odo mňa očakáva? Premýšľam nad svetom, ktorý sa mení. Snažím sa byť dobrá, no kto to ocení? Nie je tu nik, kto by ma zachytil. Posúvam nohu vpred. Vtom počujem spev víl. Letím a padám, vznášam sa... Blúdiac v myšlienkach do tmy ponáram sa. Zrazu ten spev silnie, núti ma oči otvoriť. Vraciam sa späť; Viem, nesmiem to urobiť. Kráčajúc preč tou nádhernou krajinou, Vnímam tú krásu a konečne teším sa domov. Už nie je nič, čo by ma mohlo zastaviť Cestou za snami, ktoré chcem naplniť... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj