Človek si myslí, že práve jeho čaká len to najlepšie z najlepšieho, všetko krásne, čo si dokáže predstaviť až do tých najhlbších detailov. Verí tomu, že pri odpovediach ktoré majú dvojaký zmysel sa práve jemu stane práve tá lepšia možnosť. Ale nie vždy je to tak. Nikto ti nikdy nezaručí, že tebe sa nemôže stať nič zlé. To zlé jednoducho čaká. Sadne si kedykoľvek na kohokoľvek. Teba sa pýtať určite nebude. Nedá ti na výber. A práve v tejto chvíli možno sadá na teba.
Vedela. Jednoducho to vedela, že ona musí patriť k tým šťastným. Až do dňa, kedy sa zem nezačala točiť opačným smerom, kedy hviezdy prestali tak jasne žiariť a slnko už nebolo tou najkrajšou ozdobou dňa. Aj tma ju začala strašne bolieť, lebo v každom jej najtmavšom kúte sa skrývalo tajomstvo niečoho, čo chcelo trvať, ale skončilo skôr ako začalo.
A vtedy, presne vtedy, keď znenávidela aj pohľad na Mesiac a oblohu plnú hviezd, ktoré niekedy tak veľmi miloval,a pochopila, že už nikdy nič nebude také ako predtým. A že život sa naozaj môže zmeniť v jedinej sekunde. A vraj to robí človeka silného. A čo? Nikdy nikoho neprosila o to, aby bola silnejšia.
Chcela byť slabá v tých jedinečných momentoch. Bez otázok, dotazov, pochybností a odpovedí. Ale už nemôže. Jednoducho jej to vzali.
A bojí sa už len jedného, že tento stav už nepríde. A to ju skôr či neskôr dovedie až na vrchol šialenstva živeného spomienkami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár