Nočný Vrah

Diana Lartová bola žena, ktorá vedela, čo chce - jej celoživotným snom bolo stať sa modelkou. Bola dosť pekná, ale nie dosť štíhla, takže bolo jasné, že sa jej sen nesplní, ale ona to aj napriek tomu nevzdávala. Bolo jej úplne jedno, že je nízka a silnejšia.
Narodila sa 19. októbra 1971, čiže to bola žena, ktorá mávala depresie z toho, že bude mať čoskoro 40 rokov a ešte nemá dieťa. Bývala na dvadsiatej štvrtej ulici na treťom poschodí. Bolo vidieť, že má vkus a zmysel pre dizajn, pretože jej byt bol plný moderných váz, lámp a obrazov. Každý večer sa prezliekla do svojho obľúbeného pyžama a sadla si do kresla v obývačke s knihou v ruke od spisovateľa Dana Browna, od ktorého prečítala takmer všetky knihy. Až na jednu – „Anjeli a démoni“, ktorú práve čítala.
S úsmevom otvorila knihu na štyridsiatej strane a začala čítať. Vonku vládlo také ticho, ako keby tam ani nikto nebýval. Očami čítala každý riadok. Ticho prerušil zvuk zvončeka. Diana pohotovo vyskočila z kresla. Bolo na nej vidieť, že sa poriadne vyľakala. Dýchala rýchlo a prerušovane, srdce jej bilo ako zvon. Stála ako soľný stĺp a nevedela, čo má robiť. Ticho prerušil opätovný zvuk zvončeka. Diana ako keby sa v tej chvíli prebudila a uvedomila si, že musí otvoriť.
Pomaly kráčala k dverám a keď ich odomykala, začula hlasy. Počula ich, ale nerozumela im. Otvorila dvere a znovu ju oblial studený pot. Za dverami stál vysoký muž, bol oblečený celý v čiernom. Na hlave mal klobúk, takže mu nevidela do tváre. Kabát mu sledoval až po kolená a na nohách mal zablatené topánky. Odrazu si všimla na jeho kabáte fľak od zaschnutej krvi. Zachvátila ju panika. Srdce jej bilo stále rýchlejšie a rýchlejšie, až mala pocit že jej vyskočí z hrude. Zrazu sa ozval tlmený výstrel. Diana ucítila silnú bolesť, vykríkla, zatackala sa a padla na zem mŕtva.
Na zbrani mal tlmič, čiže výstrel mohli počuť jedine susedia. Ale tí neboli doma. Buď mal vrah šťastie, alebo s tým počítal. Muž celý v čiernom rýchlo schoval zbraň a na pravú nohu obete vyrezal nápis IMTOS. Tak zručne narábal s nožíkom, až bolo vidieť, že to nerobí prvýkrát. Keď bol hotový, okolo obete už bolo veľa krvi a bolo jasné, že už ju nikto nezachráni. Diana Lartová bola zavraždená!
Vrah ešte predtým než odišiel, zavolal políciu a ohlásil vraždu. Bol na seba hrdý, že sa mu to podarilo. Nakoniec na obeť hodil obálku a poslednýkrát sa pozrel na svoje dielo. Nastúpil do výťahu a stlačil nulu. Usmieval sa, bol šťastný ako nikdy predtým.
O päť minút dorazili na miesto činu tri policajné autá. Vystúpili z nich štyria policajti, z toho dvaja detektívi, ktorí boli považovaní za najlepších v krajine. Keď prišli na miesto činu a uvideli mŕtvolu v mláke krvi, boli v šoku. Bol to tak odporný pohľad, že Johnovi, jednému z detektívov, prišlo zle.
„To nie je možné!“ – povedal Nick.
„Čo sa deje?“ – vyzvedali dvaja policajti takmer jednohlasne.
„Toto som už zažil. Tento vrah, známy tiež ako Nočný vrah, je veľmi prefíkaný a je naozaj dobrý. Už štyri roky po ňom pátrame a stále sa nám nepodarilo chytiť ho. Nevyberá si obete len tak, on ich vyhľadáva a študuje. Vraždí ženy, ktoré sa narodili 19. októbra 1971 a chcú byť modelkami. On nie je normálny, je psychicky narušený. Všetko sa to začalo vtedy, keď ho jeho žena opustila kvôli modelingu. Zlomilo mu to srdce. Zobral to tak zle, až skončil na psychiatrii. Ale tri roky ho prepustili. Len čo sa dostal von, túžil po pomste. Chcel sa pomstiť za to, že ho jeho žena opustila a on skončil kvôli nej na psychiatrii. Začal vraždiť všetky ženy, ktoré sa narodili v ten istý deň ako jeho žena a chceli sa taktiež stať modelkami.“
„Odkiaľ to všetko viete?“ – spýtal sa John, ktorý sa s takýmto prípadom ešte nestretol.
„Viem to z jeho spisov. Vypýtal som si ich na psychiatrii už pred dvoma rokmi“ – podišiel k obeti a odhrnul jej nohavicu na pravej nohe.
„Jeho poznávacím znamením je to, že na pravú nohu obete vyrezáva slovo IMPOS. Vidíte?“. Nápis bol vyrezaný tak hlboko, až bol nečitateľný a celý zaliaty krvou. Nick vytiahol z vrecka vreckovku a utrel krv z nohy obete.
Potom si všimol obálku, len tak hodenú na hrudi obete. Nasadil si rukavice a opatrne ju otvoril. Vo vnútri bol lístok. Pomaly a opatrne ho vyťahoval, ako keby to bola bomba. Nakoniec ho otvoril a čítal: „Som späť!“. Bolo to napísané písmenami, ktoré boli vystrihnuté z novín. Bolo nemožné odobrať z neho odtlačky prstov.
Kým Nick rozmýšľal nad tým, prečo začal vrah znovu zabíjať, na miesto činu prišli ďalší vyšetrovatelia. Keď si uvedomil, že už hodnú chvíľu len tak stojí a pozerá na nohu obete, zamyslený nastúpil do výťahu a stlačil nulu. Nemohol tomu uveriť. Prečo? Prečo sa to znovu začína? O čo mu ide? Chce mu pripomenúť čo dokáže? Nedokázal to pochopiť. Vtom výťah zastal a jeho dvere sa otvorili. Vystúpil a pomaly kráčal k východu z budovy. Položil ruku na kľučku dverí, keď však odrazu zacítil nepochopiteľný strach. Dych sa mu zrýchlil, srdce mu búšilo. Je tu. Je za ním! Prečo? O čo mu ide? Chce ho zabiť? Pomaly sa otočil a v očiach sa mu zračil strach. Pred sebou zbadal muža celého v čiernom.
„Prečo?!“ – opýtal sa Nick. Nedalo mu to. Chcel vedieť, prečo sa vrátil a znovu začal vraždiť. Vrah neodpovedal. Namiesto toho siahol do vrecka na kabáte a vytiahol Barettu, kaliber 9 milimetrov a namieril ju Nickovi priamo do tváre.
„Nikdy ma nedostaneš!“ – povedal a vystrelil.
Nick pocítil trpkú bolesť a padol na zem mŕtvy s prestrelenou hlavou. Vrah mu rýchlo vyhrnul nohavicu na pravej nohe, vyrezal slovo IMPOS a keď bol hotový, tak zmizol tak rýchlo ako sa aj objavil.
O pár minút vystúpil z výťahu John. Zbadal Nicka ležať na zemi s prestrelenou hlavou a keď navyše zbadal známy nápis vyrezaný na jeho pravej nohe, hneď mu bolo jasné, že to bol on. Pocítil paniku. Čo ak zabije aj jeho? Je ešte veľmi mladý na to, aby zomrel. Čo má robiť? Má sa ukrývať a dúfať, že jeho nezabije? Zavolal na mobil policajtovi, ktorý bol hore v byte, ale nezdvíhal mu telefón. Tak skúsil zavolať vyšetrovateľovi, ktorý bol taktiež hore v byte. Ale ani ten nezdvíhal. Johna premohol zvláštny pocit. Utekal preto rýchlo po schodoch na tretie poschodie. Už bol skoro tam. Od tretieho poschodia ho delilo už len päť schodov.
Odrazu zazrel, že zo schodov pred ním steká krv. Adrenalín mu poriadne stúpol. Odrazu pocítil zvláštnu predtuchu. Zabije Nočný vrah aj jeho? Skončí tým jeho život? Pomaly kráčal hore. Od miesta činu ho delili už len dva schody. Vystúpil na posledný schod a zistil, že tá krv patrí Diane Lartovej. Vydýchol si. Teraz mu už bolo jasné, že nezomrie. Bolo to len jedno veľké nedorozumenie.
Mŕtvola ležala na tom istom mieste, nič sa nezmenilo. Jediná otázka, ktorú si v tej chvíli kládol bola, kde sú všetci. Nechápal, ako je to možné. Boli mŕtvi? Zabil ich všetkých? To predsa nie je možné. Nemohol zabiť sedem ľudí za jeden deň!
Odrazu pocítil strach. Nemal odvahu na to, aby nazrel do bytu obete. Bál sa. Čo ak tam na neho číha? Má utiecť? Áno, utečiem, pomyslel si.
Zvrtol sa a bežal dolu schodmi. Pomedzi okenice prenikali prvé ranné lúče slnka, ktoré ho pri behu dolu schodmi na chvíľu oslepili. Bežal tak rýchlo ako len vedel. Uvedomoval si, že mu ide o život. Otvoril dvere budovy a vybehol von. Nikoho si nevšímal, vrážal do ľudí na ulici, záležalo mu len na tom, aby bol dostatočne rýchly na to, aby mu ušiel. Míňal uličky a obchody. Odrazu si uvedomil, že nemôže stále utekať. Aj keby mu teraz utiekol, nabudúce si ho nájde. Ale on nemôže zomrieť, nemôže opustiť svoju ženu a dve deti. Čo sa s nimi stane?
Odrazu zastal, obrátil sa a poobzeral sa, či ho nikto nesleduje. Nie. Nikto tam nebol. Ulica bola prázdna. Obchody boli ešte pozatvárané, mesto ešte spalo. Nastalo podozrivé ticho. John cítil, ako mu tlčie srdce. Bol unavený. Bohvie, ako dlho bežal. Zrazu sa z malej uličky vynorila tmavá silueta muža, ktorý pomaly kráčal k nemu. Každým jeho krokom John cítil ako v ňom rastie strach, strach z blížiacej sa smrti. Keď už bol neznámy dosť blízko, John začal rozoznávať známy čierny kabát a klobúk. Hneď mu bolo jasné, že je to on!!
„Prečo?“ – vykríkol od nedočkavosti.
„Ty!“ – odpovedal vrah s takou zlobou v hlase, až Johnovi bolo jasné, že zomrie.
„Moja žena ma neopustila kvôli modelingu, ale kvôli Tebe!“.
„Odkiaľ to vieš? To nie je pravda!“ – spýtal sa John. Vedel však, že vrah hovorí pravdu.
„To ty za všetko môžeš!“ – povedal vrah a pomaly siahol do vrecka v kabáte. Johna zamrazilo, až ho oblial studený pot. Nevedel, čo má robiť. Má utiecť? Možno aj chcel, ale nemohol, stál ako prikovaný. Sám nevedel prečo.
Vrah namieril zbraň Johnovi na hlavu.
„Teraz zomrieš!“ – vyhlásil vrah.
„Prosím nie, ja za to nemôžem. Ona za mnou prišla. Ja som nechcel, prisahám!“
Vrahovi to bolo očividne jedno, nevnímal jeho slová. Ticho prerušil výstrel. John je mŕtvy.
„Toto je koniec.“ – povedal si vrah a zmizol v tme.

 Napínavý príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu