jaravá dotykom nežným
hmlistá mlastným závetrím
sedí na dne konára

počúva žblkot žaby
ktorý vraví kamsi až za
uchom zveľadené okolie

ktorým šeptá
že nehynúcosť sa skrýva
v každom hynúcom

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár