Nanaproti

Vidím sa, vidím sa pred sebou

v predjednanej dráhe už nečírej rieky
plnej ľahko plávajúcich
zblúdilých nečistých novovekých kalov.

Vidím ťa,
akoby pred sebou

sktz cestujúci začmudený tok
vnárajúci sa do vlniacej sa modro-mokrej pláne
v ktorej celkom sama
na hranici môjho sveta
plávaš objavujúc

osamelý piesočnatý nekončiaci breh.

Nežne prosím,
vládz a plávaj svižne
proti zurčiacemu toku, proti tej veľkej tepne
(hoc aj bez kompasu)
pomedzi hučiace kolosálne lode.

Pretože za obzorom pri hnedej rieke
pod petržalským mostom
čaká v šere dažďa
jasnú žiar úsmevu
jeden nedočkavý človek v práve jednej

presne Tvojej modrookej tvári.

Mysľou kráčam, v mysli plávaj.

Nanaproti.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu