“Hej, včera si mi vravel.”
Všade len absolútne ticho. Tmu narušuje dym.
“A ináč… Ty si už koľko rokov nebol v kostole? Bol si tam niekedy vôbec?”
“Ako to myslíš, že rokov?”
Do miestnosti sa vanie vietor. Spolu s ním čokoláda. Alebo aspoň jej pach. Prípadne idea.
“No rokov. Rokov ako rokov.”
“Bol som tam teraz v máji.”
Komár pri okne, komár na okne, konár mimo okna.
“Máji? Len tak? Alebo z nejakého konkrétneho dôvodu?”
“No chodievam tam.”
Ticho. Tentokrát prerušené fantáziou čítajúceho.
“Zo zvedvosti? … Alebo ako člen istého spoločenstva, ktoré tam chodieva z náboženských dôvodov?
“Počkať. Akože či som kresťan?”
Rehot. Neskôr stereofónny.
てんてんてん
“Á … To už od kedy? Približne od narodenia?”
“Tak nejak. Pokristili ma.”
Pohyb akejsi končatiny smerujúcej k brade toho istého tela. Chvíľu na brade. A späť, teda od brady. Prerušený tichom. A potom:
“Ták … Aspoň si mal už v takom skorom veku vyriešené určité záležitosti. To ti je hej. Svojím spôsobom.”
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
johnysheek
9. 8.augusta 2011 12:57
2
neuveríš, ja bezbožný bohém mám za sebou krst, prvé sv. prijímanie, birmovku... chodila som 15 rokov pravidelne do kostola, či hrmelo, snežilo, traktory padali, či bola nedeľa, sviatok, prvý piatok...
a dnes?! nič tak nevie oslabiť vieru v boha ako samotný príklad rodiča: ako nebyť kresťanom. ach, nostalgia.
a dnes?! nič tak nevie oslabiť vieru v boha ako samotný príklad rodiča: ako nebyť kresťanom. ach, nostalgia.
3
@otvoreneokno to ma mrzí, ale rodičia a okolité vplyvy sú len dočasne na akýsi rozbeh, potom musiš sám sama... Aj do školy spočiatku deti vodia za ruku, ale neskôr deti same idu do škol pešo alebo autobusom.... Ale každopádne... Prajem ti vela božích milostí. Možno to pre teba bude ako poľahčujúca okolnost
Napíš svoj komentár