veď aj tak raz umrie posledné živé človieča potom už nebudem
 mĺkvosť a v radostení
    budem klásť otázky
    tie budú rezonovať

    či kvôli tomuto celú tú dobu tá systematická časomiera
          čo teraz so všetkými tými úžitkovými artefaktami
                         koho zadok na všetky tie stoličky
                              aké lakte opreté na stolcoch
čiu modlivosť boží sluch počúvať
                            kto hodinami sledovať prúd čas
           kto narábať číslami a či množiny ešte jestvovať
                              kto lúštiť znaky v papieroch
                           koho trápiť aký rok a ktorý deň
                      či kohokoľvek napadnúť taká blbôstka
a zdobiť sa ozdôbkami        a merať hodnotu hentoho šutra

či uvidím oslavovať mier odčiňovať škodu prosiť o spásu
vyhýbať sa smrti alebo just zabitiu sa nanaproti

či niekto ešte hľadať pravdu o podstate človeka
 (a domnievať že podo mnou ju nachádzať)

či niekto ešte zidealizovať jedinečnosť citov človeka
 (a podo mnou ho telesnosťou velebiť)

                           povedz
                         či ty teraz
                      tu dokážeš uveriť
                     že tých ľudí vlastne
                   napriek večnej smiešnej
                nadradenosti a zaslepenosti
               vskutku mám ja rád presne tak
                ako nemý kameň nespavú sovu
                 skromnú stopu nehy diviaka
                  odkvitnutý letný orgován
                    lineárny čas pretože
                        sa zdá že sú
                          toho rodu
                             ako
                             aj
                             ja

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  3. 7. 2012 17:32
chlípem pomaly. vychutnávam.
 fotka
thrwtchr  3. 7. 2012 21:23
späť-

späť to niekde.
 fotka
ladyfox  23. 2. 2013 15:39
Napíš svoj komentár