kráčajúcemu ľudstvu
spievajúcemu lietajúcemu lezúcemu zverstvu (hmyzstvu nezabúdajúc)
vegetujúcemu rastlinstvu a stromstvu
a aj tomu vzduštvu, lavičke, rieke a ostatstvu
darí sa vcelku umne pochodovať do nejak vytušenej (oni vedia že jestvujúcej) vytýčenej pointy bytnatosti
no a tí ostatní (nie je ich tu veľa, presnejšie jeden viditeľný) sedia a stále voľačo píšu a učia sa čítať a písať po sebe a
vedia že dôležité je nepremýšľať a že len zdiaľky si nenápadne všímať tú tvarovanú hmotu ktorou sa hýbu a aj tú nevážiacu spleť, ktorou práve teraz myslia že píšu lenže
ich stále voľačo zovšadiaľ dobiedza; pri pohľade na jeden strom sa pýtajú na čo myslí jeden strom a pri pohľade na dva stromy zas dumajú ako myslia dva stromy a navyše či medzi tými dvomi stromami nastalo spojenie priateľské nevraživé rodičovské milenecké a či aj taký jeden strom sa cíti nesvoj keď vinou jeho vlastných súvislých (ne)činov (po)(chýb) sa k nemu už nevracia a Možno ani nikdy nevráti kedysi nefyzične aj fyzične naladená milovaná milujúca slečna strom
už dva stromy toľký prúd tázania teda neradno pomyslieť že
celistvý súčet stromov v takom lesoparku síce spočítateľný ale aj tak veľmi veľký takže
mi zas ruka podopiera bradu a teda zas som skončil tak jak som vlastne nechcel končiť
záverečná figúra
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bizbilio
29. 6.júna 2012 20:21
ktoryze lesopark to mas na tricku mysli pod rukou?
Napíš svoj komentár