Pozerala som na ňu ako spí. Nekľudne, bolo vidno, že pod jej viečkami sa schováva strach, ťažoba hriechu. Zvierala drobné rúčky v päsť. Dýchala tak prudko, trhano. Aký to len zlý sen ťaží jej dušu, čo sa stalo v jej živote tak nepekné, čo zviera jej hrdlo a prečo hltá tie slová, ktoré viaznu na jazyku.
Chcela som ju prebudiť zo zovretia nočnej mory, nežne ju pohladiť, odhrnúť neposlušné kučery z jej tváre, pritúliť sa, cítiť jej dych, cítiť jej vôňu...chcela som.

Mohlo byť pár minút po polnoci. Stála som pri dverách. Držala v rukách kľučku, ešte jeden krôčik a už nie je cesty späť. Tieň minulosti všetko to, čo sa kedy odohralo v tejto izbe, v tej vedľajšej a ešte v tamtej...to všetko sa zdalo byť tak reálne v tomto okamihu, neuveriteľné pocity, vášeň čo mi spútavala nohy, aby som nemohla odísť. Túžba ktorá ma lámala do kolien, všetky tie sny, preludy o šťastí ma nakoniec donútili len padnúť na zem. Bol to predsa už len jeden krôčik, som prislabá a láska je prisilný súper. Nedá sa proti nej len tak nepripravene postaviť.

Ako dlho dokáže človek odolávať. Ako dlho dokáže ignorovať, keď láska ako nevinné dieťa ťa vezme za ruku a chce, aby si ju preniesla cez cestu na druhú stranu a ty nechceš to dieťa zraniť, nechceš, aby sa mu niečo zlé stalo, nemôžeš povedať nie. Vezmeš ho do náručia a už viac nepustíš.

Sedela som na zemi bezradná, ruky sa mi triasli. Čo to len robím? Prečo utekám? Ostaň, nemôžeš ju opustiť však ju miluješ, miluješ viac ako slobodu. Pri nej nemôžeš byť slobodná, ona ti berie myšlienky, kradne ti spánok, každým dňom si berie viac a viac. A ty predsa miluješ slobodu je to tvoja podstata, nemôžeš niečo také potlačiť. Čo teda miluješ naozaj? Ju alebo základ seba? Chceš naozaj zostať tulákom? Kedy a kde zložíš svoju palicu?

Pocítila som teplo. Stisk ruky. Stála nado mnou. Pozerala som sa jej do tváre, bola tak bledá, strach jej zvieral pery, v očiach som videla tú otázku, ten výkričník, niečo, čo si nevedela vysvetliť. Možno čakala odpoveď a možno vedela, že je čas, aby ma nechala ísť.
Láska, čo všetko dokáže? Pripraví vás o rozum, vezme vám všetko, aby vám vzápätí mohla všetko dať. Tak ako ona. Ako to dievča čo sa skláňalo nado mnou a ja držiac jej ruku priloženú na mojom líci som jej hľadela do očí. Odpustí mi moju trúfalosť?To, že som sa jej chcela otočiť chrbtom? Zbabelo ujsť len preto, že som si myslela, že nemôžem byť milovaná? Hlúpa, hlúpa, čo to nevidíš, že ona ťa miluje, čo to necítiš, aké musí byť tvoje srdce chladné. Hlúpa, hlúpa.
Nedokázala som to. Nemohla som. Zostávam, aj keď sa bojím jej lásky.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  10. 9. 2018 00:00
Ja ťa milujem.
Napíš svoj komentár