Je vlnou čo ťa posúva k brehu.
Je dažďom, keď potrebuješ skryť slzy.
Je majákom v tme, keď si sa stratil.....
.
.
.
.
.
.
Je tu všade, aj keď ju nevidíš
Malá, malinká, dala by sa občas veľkosťou zaradiť do mikroskopom skúmaných vecí.
Nádej
Hovorí sa o nej, ako o malom plamienku, ktorý zhasína posledný.
Neviditeľná silná energia.
Silná ako tvoja viera v ňu.
Čím viac v ňu veríš, tým viac jej máš a dostaneš.
Škoda len, že to ,,veriť,, je také tažké občas....
Ale zároveň je to aj hnusná kurva, ktorej dokedy nezaplatíš sklamaním a plačom, tak sa jej nezbavíš.
Po tých slovách predtým teraz toto?
No hej, lebo ma napadá aj nádej v poňatí lásky-nelásky, smrti-života...
Možno si to mýlim, že to vlastne nie je nádej, ale niečo iné... napríklad taká sprostá naivita,
Je to o tom, čo pozná veľa ľudí....
dokedy Ti chlap nepovie, že ťa nechce, dokedy sa nevyjadrí priamo, ale len oblbuje rečami typu: ,, necítim sa na to,, a podobne dovtedy je v ľuďoch ( česť výnimkám, kotrým patrí môj obdiv) tá malá kurvička, ktorá šepká:
,,možno ti len klame zo strachu...
...nevie ako ti povedať čo k tebe cíti...
...hanbí sa ...
...sklamal sa a nehrnie sa do ďalšieho...
..."
týchto naivných výhovoriek je veľmi veľa, ale podstata zostáva rovnaká.
Nádej je aj tam, kde by už nemala byť. Poháňa (občas) falošnou silou dopredu...
do škaredého tunela vydláždeného potokom slz a smútku...
...všetko má svoje 2 stránky, aj nádej
Aj ona predsa umiera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A blog má pár dobrých myšlienok, ale je tak chaoticky napísaný, zbytočne pretiahnutý, tri giganticky opísané odseky, ktoré by sa dali zhrnúť do dvoch výstižných a originálnych viet.