Klebety, že sa bude prepúšťať išli tou malou firmou na výrobu káblov do áut stále. Ale brala som ich už s rezervou, keďže stačilo aby išla teta z personálneho dole po kávu do automatu, a už som počula reči ,,má nejaké papiere v ruke, asi sa bude prepúšťať!" ... jaj paranoja či skôr domýšľavosť útočí a riadne.
Preto ma prekvapilo, že nakoniec mám padáka. Klebety žiaľ tentokrát pravdivé.
A dôvod prepustenia? ,,Neviem. Bolo mi nariadené, že týto ľudia idú preč" som sa dozvedela na svoju asi odveci otázku podľa neho. Takže ani neviem či to bolo kvôli tomu, že som sa dostatočne neusmievala na riaditeľa, či netrhala sa s normami, ktoré raz boli a raz neboli a ak boli tak každý mi povedal iné číslo. Takže zlatý stred vyhrával zase... Vzťahy na pracovisku na našej mini linke boli už nielen formálne, ale kladné sa rozvíjajúce.
Inak akurát dva dni dozadu som si konečne kúpila šľapky, dala do svojej vlastnej skrinky a začala sa udomácňovať. ( preto mi tak dlho trvalo vysťahovanie, že som firemný bus ledva stihla, no čo zobrať výpoveď, všetkým to oznámiť, rýchle vysvetlenie, že áno ten papier v ruke je výpoveď a vypratať zo skrinky tie prázdne nádoby od obeda nie je na 5 minuút )
Ach jaj. Teraz vysvetľovať ľuďom, že som opäť bez práce, a na zvedavú otázku,, PREČO ŤA PREPUSTILI?" so skrytou podotázkou v očiach ,, či som niečo neurobila náhodou!!?,, len vysvetľovať, že šetria tak znižovali stavy.
Ale aj tak viem, že ľudia si myslia svoje a že som neschopná si udržať robotu, ktovie čo som posrala a podobne ... niektorí ľudia proste ohovárajú dosť nahlas...
nemáš robotu= neschopná
Som doma len týždeň a už rozmýšľam kedy sa zbavím tej nálepky ,,nezamestnaná,, znovu. Minule mi to trvalo 2 mesiace. Som si vtedy o 2 mesiace predlžila ,,prázdniny", ktoré ale boli prázdne beznádejou a bezmocnosťou.
Tá snaha bez výsledkov nájsť si prácu. Už aj keď chceš pracovať, na rozdiel od niektorých... tak nevieš nájsť nič poriadneho čo by nezahrňalo podomové predávanie, ponuky poistenia...
Ja som bola doma pár týždňov a hrabalo mi z toho, iní sú doma mesiace či roky .... preto sa občas nečudujem, že to niektorí nezvládnu a buď si niečo urobia alebo sihanu po poháriku. Tá bezmocnosť ubíja... chýba ten pocit realizácie, schopnosti niečo dosiahnuť, zarobiť nejaké peniaze, úrejaviť sa ...
Dúfam len, že teraz sa tomu vyhnem a nájdem si niečo čím skôr. Aj dnes keď som bola na úrade práce som sa moc okolo seba radšej neobzerala, otvorila som si knihu a snažila sa to nekonečné čakanie nejako ,,zabiť,,. chcela som sa vyhnúť mysleniu na to kde som a prečo a nech ma ľudia ,,nenakazia,, pesimizmom. No hej nechcem si pripustiť pravdu...
PS: Neviete o niečom v okolí TN alebo priamo v BA?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
whatsername8
13. 6.júna 2011 17:09
uživaj si, kym môžeš...(hovori ta, ktora dnes pobehala cele mesto, aby si niečo našla a v piatok volala na tri miesta)
2
Drž sa! Skúsim sa popýtať tu u nás v diere, možno sa nájde dačo. Aspoň by si bola bližšie. A Nie si neschopná!
Napíš svoj komentár