Netrpezlivo som stála a čakala, aby som zapadla do tejto konvencie, keď zrazu podišiel starší pán, taký deduško s paličkou, takým tým oldschool ruksakom (nedalo sa inak opísať) a baretkou. Volajme ho rozprávkový deduško.
"Prosím vás, slečna, odtiaľto mi to ide na hlavnú stanicu? Idem do Zvolena."
"Áno pravdaže." úsmev
"Ďakujem krásne veľmi ste milá. Viete ja sa tu nevyznám."
"To je v poriadku, určite je to tu, nebojte sa." Odvrátila som zrak. Periférne som vnímala, že sa vrtí.
"Slečna. Viete, vy ženy ste múdrejšie. My nosíme také nemotorné ruksaky, keď chceme niečo preniesť a vy si dáte také pekné okrasné tašky. No vskutku to máte premyslené, ale mne by sa to asi nehodilo."
Usmievala som sa rozpačito.
"A necítim sa starý. Veď pred dvoma týždňami som mal iba 87. Viete."
"Haha, nevyzeráte."
"No viete. Ak som sa niečo naučil v tomto živote podstatné, tak to naučím aj vás, a myslím si, že to potrebujete vedieť. Povedal mi to môj starý otec. Nikdy sa nevzdať. Slečna, ale uvedomte si to slovo nikdy."
Nemo som stála a pozerala.
V tom prišiel autobus.
"A už sa to dokotúlalo, ako by starý otec povedal."
Usmial sa, oči sa mu smiali radosťou.
Mám rada takéto dni.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
mygate
27. 2.febuára 2015 14:41
5* nie za blog, ale za empaticky poci co vo mne zanechal. niektori ludia ostanu navzdy mlady, len uvezneni v starnucom tele
3
@mygate no ono ten blog nemal mat nejaku vacsiu umelecku hodnotu, ale islo o toho deduska, zanechal vo mne ,,stopu,, a chcela som posunut dalej
6
mne keď sa niekto prihovorí väčšinou je to nejaký jehovista ktorý by sa rád porozprával o Bohu
7
@ameryka som myslela len zastavku a uz sa neda, uz tam vobec nebyvam nostalgia stale ked prechadzam okolo, to este trosku potrva
8
ked som raz bola v nemocnici a bola som sa prejst, dal sa so mnou do reci taky 90 rocny ujo, co tam tiez prebyval, poznam taketo
9
aj ja davam 5* deduskovi! samych zaujimavych ludi stretas... mozno si vyvolena
Napíš svoj komentár