Pondelok...21.1.2008
Deň keď som mala pocit že viem čo v jeho živote tvorím

Šla som z jazykovky a šla som sa prejsť po parku
videla som,že tam má auto
Takže pravdepodobne bol doma,v tento deň mal skúšku z niečoho tak som mu držala palce
Prišla som k zvončeku
váhala som,leboby to bolo prvýkrát čo som mu zazvonila...ale proste citíla som vo vnútri,že mám zazvoniť.Aj sa t ak stalo nakoniec
Do okna vošla jeho babka,zlatá sympatická ,milá...spýtala som sa či je Zdneko doma a ona povedala,že ho zavolá
Keď prišla do okna po druhýkrát oznámila mi,že Zdenko volá ...že je taký všelijaký lebo mu zomrel dedko...

chudáčik ...musí byť veľmi smutný
chápala som to,keď po 20minútach sa v okne teda nik neukázal,anijeho babka ani Zdenko,už som sa otočila,že idemna vlak keď tu zrazu sa objavil on
Prehodili sme pár smutných slov
POzrel sa na mna...spýtal sa ma ci sa ponahlam
a ja ze no ano už musím ist na vlak
Povedal:Ja ťa zaveziem,ale pod kku mne musime sa porozprávať
tak som šla
videla som ze ma potrebuje
majú na dvore psa,ktorý vždy štekal ked som ta prisla...Zdenko už vedel že má ísť toho havina na reťazi skľudniť...lebo on mi vlastne bránil aby som prešla.
Tak teda prišiel pohladkal ho a povedal ,že mu nič nerobím
má rad zvieratá tak ako ja
Tak som teda šla k nemu
do jeho izby
Tú izbu som tak dlho nevidela,že som si už pamätala iba matne čo tam je
Keď som vošla,prebudili sa vo mne všetky spomienky
proste pocit že je to naozaj clovek ktorého nechcem stratit ze je to osoba ktorá v mojom zivote znamená asi najviac
Síce som sa chcela od neho odlucit ,ale proste nejde to
v tento den som pochopila ze potrebujeme jeden druheho
On potrebuje mna ako "sestru"
ktorejmoze povedat uplne vsetko
povedal ze svojej babe to nepovedal tak ako mne,ze jejpovedal len cast ,lebo on mu povedala ze nechape
ze ja ho viem pochopit,lebo kym nepreziješ nepochopíš
Ja ajked som neprezila vela vecí,snazim sa pochopit a pozriet sa na to tak ako keby som ten probelm riesila ako svoj
ano jasne,niektoré veci sa tak nedaju...
Porozpravali sme sa o tom vsetkom ,ukazal mi fotky z brigad a z vyletov...nadherne fotky aj sme sa sem tam zasmiali nanich
ked sme sa taktovazne rozpravali uvedomila som si ze uz nie som dieta,ze uz v takomto veku viem co jeto depka...a horsie..
ked uzneviete co mate robit so sebou ked placete den co den ,noc a noc,ste nevystaptý skoro dva tyzdne
to somprezila ja a uzsa tam nechcem vratit
preto som Zdenkovi poradila ako som sa k tomu postavila ja a co mipomohlo,aj liek Persen som mu poradila...celkomdobrý liek,v tomto mi isto pomohol
pomahalo miaj to ked som to niekomu povedala,,cize jemu..somto povedala...do detailov..
a aj on mne hovoril ako to vsetko vlastne bolo
a ja som presne vedela o com hovorí

v izbe sa ukazala ajjeho starka ,niesl amu veceru
a on si ju zobral a este jej ostala v ruke salka caju
tak som jej ju zobrala aby sňnemusela chodit ona
mam pocit ze k zdenkovi mam blizko
naozaj blizko...
ked ma viezol domov tak sme si povedali ze uz proste nechceme byt obaja v takom zlom stave...
ze uz bude iba fajn
som rada ze tento den vlastne bol

 Blog
Komentuj
 fotka
edwino  29. 1. 2008 16:19
tanča toto si mi vravela v premietacke zee no mala si mu dat tu basen.. ti vravim
Napíš svoj komentár