...Píše sa rok 2112 a všade navôkol sa nachádza len bezhraničná púšť a tma ktorá je taká hustá , že keby ste si dali vlastnú dlaň tesne pred oči, nebolo by možné rozpoznať čo i len jej obrys... Zem je iba mŕtva , suchom popraskaná skala...Zo všetkého najevidentnejšie je tu priam to ťažko predstaviteľné ticho...ticho tak trýznivo hlasné , že je jednoducho príliš hlučné pre akúkoľvek existenciu...
Ľudstvo totiž ignorovalo predzvesť skazy , ľahkovážne so zdvihnutou hlavou približovalo hranicu ničoty...Táto pýcha tvorstva už asi pred pol storočím prišla na spôsob ako vypustiť oceán a tak odhaliť jeho tajomstvá len z rozmaru a z falošného pocitu nadradenosti a geniality...no nedočkalo sa žiadnych ovácií, pretože tu nezostal nik kto by na konci mohol zatlieskať...Kľudne to prirovnám k naj masovejšej vražde za ktorú nebol nikto odsúdený , alebo z iného uhľa pohľadu k samovražde na ktorú sa mnohí tešili...
...Na bosých nohách cítiť, že piesok je jemný a k údivu príjemne teplý, intenzívne ho vyhrieva Zemské jadro...Počas chôdzi bez zbytočne udaného smeru a cieľu sa sype medzi prsty a pri ďalšom pohybe nôh sa medzerami medzi nimi znovu vytráca...nezáleží na tempe , niet sa kam náhliť...
Odrazu sa moja pôvodná predstava z budúcna celkom zmenila...do niečoho som tuším drzo vrazila a bezprostredne sa to pohlo...presnejšie povedané do niekoho...
Práve teraz z mojej ilúzii konečne vyprchala samota, je tu , bol tu niekto so mnou.
TY! ! ! áno , práve ty čo teraz čítaš tento chabý záver...a ja ti ďakujem...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
funebrae
23. 4.apríla 2009 20:02
2112.. to je inšpirácia od Rush alebo niečo iné?
Napíš svoj komentár