Po odchode smeruje na čerpaciu stanicu, zapáli si a rozmýšla. Len tak,ako každý keď nevie, čo ďalej. Pozná ten pocit prázdna a má chuť veľmi sa vyrozpávať. Práve hrajú pesničku od Mullera, že prečo ľudia pália mosty.. Kurva, mňa sa pýtaš? Ja som ho neodpálila.. Tak kto potom? Stále keď sa niečo poserie, ide aj to ostatné. Ako domino. Ako keď nájdete chlapa, s ktorým si viete predstaviť všetko a hlavne aj dosť dlho by ste s nim to všetko chceli robiť , ozve sa nezvaný hosť. Patrik už svoju šancu mal, kedysi dávno, keď sa prvýkrát stretli vo vlaku smerom na západ a požiadal ju o číslo. Samozrejme, na ICQ... Cez ten urýchľovač.. Patrik je vysoký, jeho telo sa dá prirovnať k akémukoľvek modelu, má výrazne črty tváre, hlavne krásne jamky na líciach, bohovsky modré oči a tmavé vlasy, ktoré mu stále voňajú nejakým neodolateľným šampónom. Vražedná kombinácia. Len prečo nepochopil, čo má robiť, keď mal. Stopercente, nie je teplý. Tak čo potom?
Laura zahasila cigaretu svojej obľúbenej značky a ide sa venovať svojim povinnostiam. Robiť kávu a obsluhovať ľudí s tým pritrepaným výrazom, s úsmevom číslo osem. Dnes majú všetci divné chute. Chlap chce brokolicu,jeho ženská rezeň a veľké pivo a ich rozkošná, kučeravá slečna palacinky a džús. Nepodobá sa na svoju mamu a ani na otca, ale mamina bude určite. Tak nejak to stále vychádza. Práve keď od ich stola odchádzala, zazvonil jej telefón. Ozval sa Laurin virtuálny priateľ, Alex, bývajúci do 500 km od nej, no rozumejú si ohromne skvelo, veď je to aj logické, keď si 4 roky písali a pred pár mesiacmi sa zoznámili osobne.. Odvtedy ju serie, že medzi nimi nebolo viac než pusa na líce a držanie rúk. Zakaždým keď vidí jeho úsmev cez webku, má na neho chuť. Zakaždým. Oznámil jej, že by mohli večer pokecať a tak, že ako sa má. Súhlasila s ďalším večerom ,veď si to bez neho už nevie ani len predstaviť, popriala mu pekný deň a zložila.
Hor sa do práce. Strašne pomaly jej to dnes beží. Čas voľna jej vyplnil Patrik , ktorý sa poslednú dobu ozýva často. Ich rozhovor nemal žiadny zmysel, aspoň ho vypočula. Keď sa objavil vo dverách reštaurácie, kde Laura pracuje, nechápala. Rýchlym krokom sa k nej dotackal a vraví : ,, Počuj, večer by sme mohli skočiť na kávu, ak teda nemáš žiadny plán, " povedal a odišiel. Prečo mi to len Boh robí? V duchu si odcituje slová filozofa , že ,,dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky," a nič. Je to normálna žena, bruneta s fajn postavou, a má všetko. Okrem chlapa. Všetci okolo nej majú tiež všetko, aj s tým bonusom, že majú chlapov, niektoré dobrých, niektoré zlých.
Dokonca aj jej kamoška Ivana, ktorá bola škaredým káčatkom dovtedy, dokiaľ ju Laura nevzala ku kaderníčke, kozmetičke a do obchodov, o ktorých ani nevedela, že existujú. Obliekla ju do skvelých handier, vzala na pár vydarených bytových akcií, žúrok, trvajúcich do rána a chlapi sa len tak hrnú. Laura ich teda pozná, dosť veľa fešákov, no je sama..
Keď odchádzala, pozdravila kamoškám, ktoré berú nočnú smenu, zapálila si a vyšla do ulíc mesta. Ale len na chvíľu, rozmýšľa, že večer pôjde na tú kávu. Po chvíľke uvažovania sa dnes už tretíkrát usmiala a pomyslela si, že si na ňu snáď aj sadlo to šťastie.. Hovno, presne tak. To ju len obšťastnil vták malých rozmerov vo veľkom rozsahu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár