je rozorvané po nespočetných bitkách.
Je to ako vojna v tvojej hlave.
Myslíš si, že bojuješ so svetom,
a na druhej strane vidíš svoje unavené oči.
Dnes si už preplakal dosť slz,
za sebou vidíš toľkých mrtvych.
A svet sa zdá byť ako temné miesto,
zdá sa že len čelíš svojmu strachu.
Bojuj akoby si nemal v sebe zabodnutú dýku.
Bojuj, akoby sa šípy odrážali od teba.
A ak padneš a tvoje telo sa zmení na popol,
ver, že povstaneš ako fénix,
leť akoby tvoje krídla neboli nikdy postrelené,
a nájdeš niekde svoj domov v tej diaľke.
Slnko síce zapadá a z teba ubúda,
prší ale nemôžeš zastaviť,
neprestávaj...
nezastavuj...
Slnko síce zapadá a tvoje rany tak hlboké.
Slnko síce zapadá a šípy lietajú všade okolo.
Bojuj akoby si nemal v sebe zabodnutú dýku.
Bojuj, akoby sa šípy odrážali od teba.
veď ťa čaká ešte ďaleká cesta.
A ak náhodou cestou umrieš,
ver že nájdeš svoj domov v tej diaľke.
Ver, že sa dokážeš vrátiť späť.
Nikto nie je hrdinom,
ale kto si vybral svoj život?
Bolesť je tvoj spojenec, alebo nepriateľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár