Stačilo odpustiť a ísť ďalej. Stačilo pochopiť, poučiť sa a mať rád. Stačilo prejaviť súcit, darovať úsmev, pár mincí tomu hladnému dieťaťu. Vypočuť, keď na mňa mlčky kričali o pomoc. Skloniť hlavu a odtrhnúť oči od oblohy.
Prestať vidieť šance v diaľke, ale uchopiť čo držím v rukách. Netrhať motýľom krídla, ale nechať ich letieť.
Ublížila som celej rade ľudí. Keď mi bolo ublížené, nenávidela som.
Iste, boli smutné časy. Ale boli určené na moje poučenie, mali mi ukázať správnu cestu. A čo je správna cesta?
Nie som si istá, ale určite nie tá moja.
Nepochybujem o tom, že za moje hriechy budem pykať. Bolo mi ublížené, ale to mi nedávalo právo...len zato, že nedokážem mať nikoho rada, okrem seba.
Dnes je nový deň. Ďalšia šanca dať preč ten úlomok ľadovca. Už nebude žiadne krídlo odtrhnuté. Už budú lietať na oblohe. Nájdu svoj domov niekde v diaľke. Bude ticho. Konečne.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
anairt
1. 1.januára 2014 18:32
Napíš svoj komentár