Aj ty sa preplietaš davom a už ti nezáleží na odpovediach? Len na prežití.
Tento deň bol možno plný úskalí, ale zajtra to bude lepšie.
To si hovoríš každý deň pred spaním a slepo nasleduješ svoj tieň veriac v správnosť svojich krokov.
Raz za čas sa možno pozrieš na hviezdy a zmätene blúdiš po oblohe, ktorá ti pripomína tie vzácne chvíle v kine. Keď sedíš stratený v pätnástom rade červených kresiel, uprostred hľadiska naivne upierajúc zrak na premietajúce reklamy.
Vediac, čo by si mal a nemal. Naoko dodržiavaš pravidlá hry, ale vo vnútri si veľmi, veľmi ďaleko. Vo svete, kde sa neumiera. Kde bolesť neexistuje. A nikto na svete nezažil nič okrem šťastia.
Nevadí, že ten svet pre iných neexistuje. Raz sa možno stane skutočnosťou. Aj keby len na sekundu. Bude to stáť za to.
Slepo nasleduješ svoj tieň do tmy...
Ale to nie si ty...to som ja.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár