Azda nastal čas zmieriť sa s jej prítomnosťou.
No cez záblesky, máš pocit, že vidíš cieľ. A že ti ukazujú cestu. No kde vedie tá cesta, to už nevieš. Len ticho dúfaš...že tam bude teplo.
A svet sa rúca a nanovo stavia. A ukazuje ti zakaždým niečo iné, máš pocit, že sa strácaš. No ty len ideš. A ostávaš len postavičkou v tmavej chodbe, ktorú vedie prúd.
Chcela si myslieť, že drží osud vo vlastných rukách. Nevidela jednosmerku a za ňou...tam kde to celé končí.
Má tri roky. Jej otec drží v rukách kameru. Tiahne ju na kopec. Hore. Pomaly sa presúvajú vyššie a vyššie. Vraj "tam hore, ju čaká niečo veľké." Verila tomu, bola ešte dieťa. Na vrchole sa usmial a nabádal ju vystúpiť až celkom hore. Vraj "už je to blízko."
O pár dní v správach, reportér: "Našlo sa mrtve dievča, zrejme spadlo zo svahu, alebo ju niekto zhodil? Ostalo len video, jeho autor je neznámy. Možno to bol otec, ktorý sa neukázal už pár dní. "
...nahrávka zašumela. Smiech v pozadí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár