Raz som kdesi čítala, že jedného dňa v živote každého z nás, bude krásy priveľa a povieme si, že nám už stačilo.
Neviem, čo by sa potom malo akože stať. Chcel tým autor naznačiť, že smútok je jediný a nevyhnutný koniec tohto všetkého?
Vraj aj zlomené krídla dokážu lietať. To som tiež niekde čítala. Nikdy som si neuvedomila, aká je to hlúposť. Zlomené krídla sú zlomené krídla. Časom uhynieš na nedostatok. Časom.
Myslím, že na začiatku každého príbehu svieti nad vami nadpis "Dráma". A nezáleží na tom, ako to začne, alebo ako to skončí. V istých chvíľach si uvedomíte, že je to dráma.
A ako žalostne to už znie...
je to tak.
Svet je príliš tenký, láska je príliš krehká, svetlo je príliš silné a tma príliš tmavá. Odpoveď vraj máme hľadať niekde uprostred.
Predtým než odídeš, drž tak silno ako dokážeš.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár