Nikdy pred tým som si neuvedomila, aká je záclonka na okne krásne čipkovaná. Dobrý nákup – pomyslela som si. Vonku bolo šero, skoro tma. Bledý mesiac zľahka osvetľoval našu ulicu spoza ťahavých, neustále sa pohybujúcich mrakov. Všimla som si príchod susedinho muža z práce. Pracoval v rovnakej firme ako Miloš. V podstate to bol jeho kolega, ale z Milošovho rozprávania som vytušila, že vzťahy medzi nimi sú viac než napäté, vzhľadom na to, že Daniel – kolega má vraj tajné styky s podsvetím. Zamyslene som ho pozorovala ako zamykal auto a kontroloval pneumatiky. Po tom čo ma zazrel v okne, som radšej stiahla rolety a s úškrnom som si zaviazala bavlnený župan. Masívne hodiny v obývačke odtikali sedem hodín a ja som sa už nevedela dočkať Miloša. Cesta z práce mu zvyčajne trvala dvadsať minút, každú chvíľu mal byť doma.
Časovač v kuchyni sa rozzvonil, a razom mi pripomenul zapnutú trúbu s lasagnami, na ktorú som úplne zabudla. Odtiahla som posuvné dvere do kuchyne a okamžite ma obliala sladká vôňa paradajok a mletého mäsa. Prestrela som stôl pre dvoch a zapálila na ňom špirálovito tvarovanú červenú sviečku, z chladničky som vybrala zarosenú fľašu červeného vína talianskej značky a šla som sa preobliecť. V šatníku som zámerne hľadala niečo ľahké, zároveň zmyselné a príťažlivé. Bruškami prstov som zacítila chladný satén - čierna košieľka s hlbokým výstrihom, to bude to pravé orechové, pomyslela som si. Obliekanie mi nezaberalo veľa času, aj tak som mala pocit, že som viac odetá do korenistej vône santalového dreva ako do minikošieľky. Šla som do kúpeľne a rozopla som sponku vo vlasoch, ktorá celý deň spínala hrubý drdol nepoddajných vlasov. Pozrela som sa na hodinky, bolo sedem. Zhasla som svetlo a pred tým ako som opustila miestnosť, všimla som si v zrkadle úplne inú osobu. Koľko dokážu spraviť vlasy s tvárou človeka...
Dnešný večer bol pre mňa výnimočný. Už ráno som v posteli vedela, že dnešok sa nám obom vryje navždy do pamäti. Hľadela som na neho a mlčky pozorovala ako pokojne spí. Rozkošne mykal perami, potichu som sa smiala. Obdivovala som ho v každej chvíli, no najmä keď spal a bol taký krehký, zraniteľný. Fascinoval ma. Bol dokonalý.
- Miloš, budeš otcom... – šepkala som si v duchu a razom ma prešli zimomriavky vzrušenia po celom tele. Dozvedela som sa to včera u gynekológa, ktorý potvrdil moje tušenie. Chcela som mu to povedať ešte keď sa vrátil z práce, lenže kvôli veľkým problémom v práci sa večer vyvinul úplne iným smerom. Veľmi sa trápil a dlho bol hore, papiere a účty mu robil spoločnosť snáď do svitania.
Prebudil sa na šteklenie na hrudi, čosi zamrmlal a s pokrčeným čelom a zatvorenými očami sa prevrátil na druhý bok. Objala som ho a vdychovala jeho vôňu. Vyžaroval niečo zmyselné, príťažlivé... Počúvala som ako dýcha a po chvíľke som začala dýchať rovnakým tempom ako on, len o čosi hlasnejšie. Cítila som ako sa chichoce, vždy ho to rozosmialo. Vtedy zadržal dych a v detskej hre, kto vydrží nedýchať dlhšie, sa zakaždým tešil víťazstvu. Aj v dnešné ráno tomu bolo tak. A deň sa začal s úsmevom. Mali sme však na seba len 20 minút a po nich sme sa obaja vybrali do práce. Poviem mu to večer.
A tá chvíľa bola tu. Spotenými dlaňami som si hladkala ploché brucho a predstavovala si ako sa bude pomaličky zaobľovať. Milovala som to dieťatko už v tej chvíli, so zavretými očami som lietala v oblakoch a myslela na našu nekonečnú lásku, ktorá mi rastie pod srdcom.
O pól ôsmej som už hľadala telefón. Miloš ešte nebol doma. Znervózňovalo ma to, vždy mi zavolal, keď meškal. Prehrabávala som sa v kabelke a hľadala mobil, no tam nebol. Zrazu som začula jemné vibrácie, rozbehla som sa do spálne, no na polceste sa zvuk tratil, zastala som a šla opačným smerom, telefón blikal a vrčal v predsieni na poličke. Schmatla som ho s istotou, že volá Miloš. Neznáme číslo. Zodvihla som s pokrčeným obočím a nedôverčivo som sa opýtala, kto volá.
- Dobrý večer, nemocnica, prepájam... – zaznelo tupo v telefóne a moje myšlienky mi prehučal besný tlkot srdca a v krku mi navrela bolestivá hrča.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
athelasil
31. 1.januára 2009 10:11
fuha, bude pokracovanie??
Napíš svoj komentár