Máme doma kocúra

Hej ja viem, však čo je na tom neobvyklé, no možno len to, že sme doteraz žiadneho nemali . Jeho meno je Móric
(podľa mňa), Taci taci (podľa Luba) a Sraľo podľa maminy pretože podľa nej všade sa len vyse.. vykaká. Ale to na gauči bol fakt len omyl, ja mu verím .

Bolo to jeden obyčajný piatok minulý týždeň. Dôjdem domov a mamina hneď „Aďa, Aďa poď sem!“ až som sa zľakla, čo som zase urobila Dôjdem do kuchyne a čo nevidím. Mačka, tak sa pýtam či mačka alebo kocúr, to mamina však nevedela tak sme mu zdvihli chvostík a vieme že je to chlapec (detaily vynechám, že ako sme na to prišli .

Zo začiatku bol strašne bojazlivý a nedovoľoval si tak ako teraz.
Jeho obľúbenou hrou je skákanie ľudom na nohy a ruky a ich následné škriabanie a okusovanie (moja ruka
je dôkazom). Vlastne jeho fascinujú všetky veci čo sú menšie ako on a či už sa hýbu alebo nie to závisí od jeho nálady. Rovnako rád mi vyskakuje na pc stôl a a stojí na klávesnici a všetko možné mi tam zapína.

Väčšinou mám matrace rozložené na zemi ale aby bol v mojej izbe ich zvyknem zložiť na posteľ tak aj na ne rád skáče
Aj ked zo včerajšieho kúpania nadšený nebol


To je zatiaľ všetko k paci paci kocurovi Moricovi sraľkovi

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu