Odkedy je zo mňa pes???

Takže som sa rozhodla že to proste musím napísať. Preto aby sa ma to stále niekto nepýtal (aj keď zatiaľ len jeden človek . Tak ale proste musím to vysvetliť, čo by to bol svet bez vysvetlených záhad? (je to potom ešte záhada? Ehm to je jedno).
Takže bolo to takto...

Na 15.12. sa moja mama chystala na vianočné trhy v Miloslavove predávať textil (aj keď nemá šikmé oči a zažltlú pokožku). Boli to vianočné trhy, na ktoré sme chodili pravidelne, lebo boli na dedinke kde bývala nie len moja babka ale aj ujo (no už nie s tetou a mojim bratrancom a troma sesternicami s druhého kolena a s toho je jedna jeho nevlastná).

Aby som nebola sama a vlastne celý deň bez najlepšieho človeka (a môjho huahahah) tak som si na ten deň zavolala frajera – kocúra (ďalej už len kocúr alebo kocúrik, podľa situácie). Ak sa pýtate prečo som tam išla keď som nechcela byť bez kocúrika tak to preto lebo mamina potrebovala niekoho na stráženie tovaru.

Aby sme ráno nemuseli pre kocúrika ísť tak spal u nás. Ráno sme vstali tuším o šiestej a museli sme isť ešte do garáže. Tam mamina naložila tovar do nášho Dobla (ja som sa robila že pomáham a kocúr aj pomáhal) a potom ešte pripojila vozík (či ako sa to volá) plný tovaru a mohli sme isť. Aj keď ja som sedela vpredu natlačená a kocúrik chudáčik vzadu natlačený bolo celkom fajn.

Keď sme dorazili tak chvíľu trvalo kým dovykladáme tovar a tak. Kocúr keďže bol prvý krát takto pomáhať tak ho to dokonca bavilo (čo mňa pravdaže pobúrilo) ale nech sa páči. Našťastie sme neboli vonku ale v kultúrnom dome (kulturák).

Ja a kocúr sme išli nakúpiť do obchodu (tuším majú len jeden), ktorý bol hneď vedľa kulturáku. Naše raňajky sa skladali s rožkov a cesnakovej nátierky (čo nevadilo keďže sme ju jedli obaja) a maminine s cigariet (fuj) aj keď aj ona si dala rožky a nátierku.

Priebeh bol celkom fajn. Predával sa textil, a ostatné tie hovadiny ako na ostatných vianočných trhoch a pravdaže jedlo (mňam).

Keď už bolo kocurikovi dlho povedala som že ho prevediem trochu po tých troch uliciach čo má Miloslavov (ale nie, sú štyri). A tak sme sa obliekli a pustili sa na strastiplnú cestu dedinou. Išli sme okolo babky, nebola doma. Išli sme okolo uja (chcela som kocúrikovi ukázať jeho športové auto ale už ho predal [nejaké mitsubishi]), ale nebol doma. Tak som ukazovala futbalové ihrisko (fíha už má aj plot) a cintorín. a zrazu....

Krvilačná fenka (suka je škaredé slovo a sučka divné)...

Bola rasy Zlatého Retrívera. Išla s nejakými dvoma ľuďmi, ale vyzeralo to, ako keby si myslela, že my sme oni a išla s nami. Taká zlatá sa zdala, oči ako dve guľôčky na hranie hry „guľôčky“. Vtedy to prišlo. Vrhla sa na mňa a zhodila ma na zem a... oblízala ma a asi som jej zachutila, tak ma uhryzla do krku. Tá fenka sa zrazu zmenila na takú babu. Nie moc peknú ale nemám čo posudzovať. Ja som pochopila, že som sa zmenila až keď som sa za uchom začala škrabať nohou.

Tak som sa ja a kocúr vrátili za mamou. Najskôr pravdaže nechcela uveriť ale keď jej to kocúr vymňaukal tak pochopila a už mi dokonca kúpila aj misku na žrádlo a vodu.

Teraz je už všetko fajn. Okrem misiek mám aj nový obojok s vodítkom. Veľa veľa hračiek.. rrr hračkyyyy, gumové a žuvacie a pískacie... ehm teda pardon. Dali ma už zaočkovať aj keď tá ihla vyzerala fakt strašidelne tak som dostala pamlsok ňáám... rrr pamlsoook.. ehm. Ako fenka trochu strácam kontrolu. Blchy našťastie nemám ale je fakt ťažké sa škrabkať. A preto mám rada, keď ma niekto na bruško poškrabká, áno na brušku, presne tam a za uškom a na hlavičke. Proste život fenky je super.

Má to len dve chyby.
1) Môj frajer je kocúr
2) Zle sa mi píše na klávesnici

Kto to dokázal prečítať môže nechať komentár

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu