Neznášam, nenávidím, neznesiem keď ma niečo trápi. Ale bude ma trápiť dokiaľ sa to nevyrieši alebo neskončí. Ja som tú pauzu nechcela, ale ja ju potrebujem. Každý druhý deň sa niečoho báť, pre niečo sa trápiť. Ja som bola oveľa veselšia a chcem taká byť. Prečo sa to muselo dostať tak ďaleko? Prečo nikdy nie je stále také pekné ako na začiatku.
To rozhodovanie o ktorom som ti včera hovorila som ti hovoriť nemala. Však aj tak som sa rozhodla pre tak čo? Povedala som, že to trápenie mi za to stojí, ale už je toho moc veľa a ja už nechcem, už nikdy sa nechcem trápiť. Každý si zaslúži šťastie, a nie za všetko môžem ja ani za to že sa pre niečo trápim proste je to tak, tak sa skús niekedy prestať brániť a počúvaj.
Nadpis nehovorí o tom, že mi má niekto písať je to len tak...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chiflada
11. 5.mája 2008 21:23
no rozptylenie? hmm pouvazuj nad zenským rodom slova zlocinec
2
No neviem, ten nadpis aj tak znie inac jak keby si cakala nech ti daco niekto napise
Napíš svoj komentár