Znova jeden s tých dní

Z dní kedy neviem čo zo sebou. Mám chuť byť s ľuďmi, no nechce sa mi ísť von. Mám chuť niečo zjesť, no aj keď máme skoro plnú chladničku tvrdím, že zase doma nič nemáme. Chcem upratať, no zároveň sa mi nechce ani pohnúť. Chcela by som si pozrieť nejaký dobrý film, ale v televízii nič nejde a filmy čo mám doma som všetky videla minimálne 2x. Chcem sa osprchovať, no nechce sa mi dotrepať do sprchy. Proste chcem niečo robiť, no neviem čo. A ked viem, nechce sa mi do toho. Lenivosť robí svoje.

Kamoška je preč, nemám s kým komunikovať ani na nete, von nemám dôvod ísť, nemám za kým. Za frajerom nemôžem, musí sa učiť na maturity. Aj keby som išla na desať minút, bolo by to pre mňa horšie ako keby som s ním nemohla byť naplno, tak, ako obvykle. Mám pocit že priatelia sa mi stále strácajú. Nieže by som nemala len ja čas, ale mám aj pocit, že ani oni nemajú nejaký extra záujem udržiavať priateľské vzťahy. Keď som bola mladšia, menšia, mala som super kamošku, odišla. Už v živote som ju nevidela. Neskôr som mala ďalšiu, odišla, videla som ju ešte zopár krát, pred pár rokmi. Potom zas, ďalšia, odsťahovala sa. Sem-tam sa prezvoníme pošleme si list, Raz za rok-dva sa stretneme ale to je asi všetko. Už to tiež nieje také. Teraz už ani nemám pocit že mám najlepšiu priateľku alebo priateľa. Aj keď mala som. Pár mesiacov do zadu, možno aj rok. Kedy som chodila ešte na ZŠ a videla som ich každý deň a videla som ich aj vonku. Teraz ledva komunikujeme cez icq.

Nie je to najhorší deň. Mávam aj horšie. Dni kedy mám skoro chuť sa rozplakať, ale nejde to. Takže vlastne som rada. Aj keď viem že dnes budem celý deň kysnúť doma, stále to nieje to najhoršie. Veľmi zlý deň bol napríklad skoro dva týždne dozadu, kedy som sa vybrala do školy 1x na skorší bus aby som sa stihla naučiť na prvú hodinu na písomku. V buse bol revízor a ja som si zabudla električenku. Potom som išla do školy. Písomka nebola lebo profesorka zabudla a pritom som sa to veľmi dobre naučila. Potom ďalšia písomka. Bola, vedela som, ale potom sa zistilo, že tam bolo učivo čo sme nedostali podklady. Tak asi nebude platná a budeme to písať znova. Potom ako som išla domov pršalo. Doma som zistila, že tá električenka je už dva týždne prepadnutá takže namiesto 140 sk budem platiť 1407 sk. No tak tomu hovorím zlý deň.

Takže teraz vôbec mi nešlo o to aby som hovorila aké je to strašné celý tento svet a ľutujte ma. To nie Ale malo to svoje opodstatnenie, chvíľu som robila niečo čo som tam hore nenapísala. Mala som chuť napísať sem jeden blogísek. No jediná vec, kt. som dnes vykonala úspešne.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu