Chlad.
Zatvorím ich.
Stále chlad.
Mrznem zvnútra. Už mi odoprela aj tú malú dávku tepla. Každý deň sa na ňu teším. Dnes nie. Dnes nebude. Musím to vydržať. Vydržať ten neznesiteľný mráz. Zajtra možno povolí. Potrebujem sa zahriať. Kedy to pochopí? Možno to nerobí náročky. Možno. Neviem. Aspoň na chvíľočku. Zrniečko tepla. Kvapôčku. Nie. Dnes nie. Musím prosiť zase zajtra.
Ponúkla mi slniečko. Slniečko, ktoré nezahreje. Falošné.
Slniečko, ktoré by ma možno zahrialo, som musela odmietnuť. Ponúklo sa, že ma zahreje. Ona by ho zmrazila. To nemôžem dopustiť. Možno bolo pravé. Neviem. Nemôžem to skúsiť.
Slniečko, po ktorom túžim, nemôžem mať. Už zohrieva iné srdiečko. Dúfam, že je šťastné.
Možno aj ja raz nájdem svoje slniečko. To, ktoré ma bude navždy hriať. Možno raz utečiem. Možno ma raz prepustí.
Potom ho nájdem. Dúfam. Verím.
Počuješ, slniečko moje? Ja si ťa nájdem.
Ja, tvoje srdiečko.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
s.i.m.a.
7. 1.januára 2008 12:29
pekne vyjadrene...
Napíš svoj komentár