Pamätáte sa na deň, keď ste prišli prvý krát do školy? Prišli ste do nového kolektívu, medzi ľudí ktorých nepoznáte a možno za tých pár rokov ani nespoznáte(nespoznáte, ja to viem). Jediné čo vidíte je ako vyzerajú. A práve podľa toho si hneď vytipujete niekoho zaujímavého...
No múdry človek raz povedal: "Nesúď knihu podľa obalu". A tak nasleduje to nekonečne zdĺhavé a dosť často aj nudné predstavovanie. "Každý povie svoje meno a priezvisko, odkiaľ pochádza, prípadne či má súrodencov alebo nemá. A povie v skratke niečo o sebe, aký je, čo ho baví a bla bla bla..."
Prechádzame od jedného mena k druhému, veľké množstvo informácií a postupne prichádza rad na mňa. Hmm, čo poviem? Ako sa volám? (Moje meno sa mi nepáči, niekedy rozmýšľam či mi ho rodičia nevybrali už pred stovkami rokov). "No a čo", hovorím si v duchu, "tak či tak si ho trištvrte triedy nezapamätá. Ale, čo potom? Niečo v SKRATKE o mne? Veď ja môžem písať romány a nie niečo skracovať." Tuho premýšľam, čo týmto cudzím ľuďom poviem. Niečo o mne, čo ma vystihuje ALE v skratke.
Som na rade, nahodím pekný úsmev, ironický hlas ale zároveň taký sladký:
"Volám sa Angela Triste." Ako sa dalo čakať, všetky pohľady sa otočili na mňa, že vraj s prekvapením.No jasné, už len to. "Ak ste vážne zvedavý, kto som, tak Vám oznamujem, že máte na to pár rokov aby ste to mohli zistiť sami a netrápili ma hlúpymi otázkami."
Som taká aká som. A iná nebudem. Vadí to? Ale mne nie. Ale Vám to vadí? Nebojte sa, zvyknete si.
Úžasný spôsob ako si rozdelíte veľké množstvo ľudí na tých ktorí za to stoja a na tých ktorí za to určite nestoja.
Tá skupinka, čo za to stojí aby ste sa namáhali spoznať ich, verte, že sa s vami časom do reči dajú.
Tá druhá skupinka, čo za to fakt nestojí, pretože Vás odsúdili skôr, ako Vás naozaj spoznali, skôr ako využili tú šancu ktorú ste im ponúkali. Odsúdili Vás už vtedy, keď ste vyslovili svoje meno. (za ktoré mimochodom nemôžem).
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ambracierna
23. 5.mája 2009 17:35
veď to meno je krásne.. ja som Chlebanová.. a žijem.. na mene nezáleží a angela sa mi páči.. všetko je len o ludoch.. ked ťa neprimu raz druhy krat si šancu nezaslúžia ja som dlho neznášala tych ludí v triede.. lebo som bola pre nich škaredá a priliš pobožnaa.. a žijem .. prežila som to poplakala som si síce zbytočne ale teraz som odolnejšia
3
Presne tak, na mene nezáleží. No skôr som chcela zdôrazniť to druhé. Ľudia odsudzujú ľudí bezdôvodne a hlavne veľmi rýchlo. Kvôli tomu ako vyzerá, ako sa volá, z akej rodiny pochádza - sú to veci, za ktoré my nemôžeme. A každý vie, že nemôže ovplyvniť do akej rodiny či na aké meno a ako sa narodí. No napriek tomu ľudská hlúposť a malichernosť nemá hraníc.
O mňa nejde. Ja prežijem s čímkoľvek. Mne je skôr ľúto tých, ktorý to nedokážu. Nedokážu vstať a pozdraviť sa či prihovoriť niekomu. A keď to neurobí niekto za nich, čakajú ich dosť ťažké roky.
O mňa nejde. Ja prežijem s čímkoľvek. Mne je skôr ľúto tých, ktorý to nedokážu. Nedokážu vstať a pozdraviť sa či prihovoriť niekomu. A keď to neurobí niekto za nich, čakajú ich dosť ťažké roky.
4
@2 a ešte jedna vec Byť sama sebou je v dnešnom konzumnom svete ťažké. Ja osobne rozdeľujem svoj život na dve časti. Tam kde som sama sebou - a tam kde si byť samou sebou dovoliť nemôžem pretože nič v živote nedosiahnem.
Pretože inač - sama sebou - som tichá, nekomunikatívna, bojazlivá a stále smutná. Som neskutočná chaotička a niekedy čistá zmetkárka. A keď chcem niečo dosiahnuť tak takou byť nemôžem.
Pretože inač - sama sebou - som tichá, nekomunikatívna, bojazlivá a stále smutná. Som neskutočná chaotička a niekedy čistá zmetkárka. A keď chcem niečo dosiahnuť tak takou byť nemôžem.
Napíš svoj komentár