-Nemôžeš len tak odísť v strede testu!!
Kričala na mňa učiteľka.
Bežala som.
Z triedy.
Zo školy.
Z celého školského areálu.
A bežala som ďalej až kým som nedobehla na miesto na ktorom sa nachádzal môj raj
-Takže si prišla maličká
Ozval sa nechutne úlisný hlas.
Ani som sa na toho hada nepozrela.
-50 éčok
Povedal podávajúc mi sáčok s mojím rajom...
Do riti kde to je??
Kde sú tie prachy??!
DO RITI!!
Skoro som sa rozvzlikala ked som zistila že v taške nie sú.
-Bez prachov nebude nič nič maličká
Povedal ten had s falošnou ľútosťou v hlase a sáčok vrátil do boxu.
Rozbehla som sa preč a konečne som sa rozvzlikala.
Bola som zúfalá.
Od samého hnevu som začala kopať do mantinelu okolo ktorého som bežala.
Niekto mi tie peniaze musel ukradnúť.
Ale nebolo podstatné čo sa s nimi stalo, prečo sú preč, podstatné bolo že som to všetko robila pre nič.
Holé NIČ.
-Nie!! Nie!! Nieee!!
Začala som kričať.
-Čo sa stalo dievčatko?
Spýtal sa ma nejaký chlap čo stál vedľa mňa.
-Len mi niekto ukradol prachy krtoré som potrebovala.
Vyletelo zo mňa aj keď som nečakala že by mi on niečo dal.
Bol to totižto ten klasický typ zarasteného, agresívneho, smrdľavého, neoholeného, asi týždeň neokúpaného krčmového chlapa.
-No ja by som ti mohol niečo dať... za malú službičku.
Sotva som si všimla aso sa pri slove "službička" zaškeril
spravila by som totižto VŠETKO pre ten sáčok
...
Nepoužil ochranu, strašne to bolelo a odbavil sa na mne spredu aj zozadu ale na tom nezáležalo.
Hlavne že som už v ruke držala svoj sáčok.
Oprela som sa o mantinel pri ktorom som sa s tým nadržaným hajzlom stretla,
vpichla som si kúsok svojho RAJA a sklátila sa na zem...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
alebo ta to napadlo iba tak?
tu to vyzera lepsie ako na tom zdrape papiera doma v nasej izbe