Ding- dong. Ozýva sa z rádia. Vianočná pieseň z rádia. Zhlboka sa nadýchne. Ach. Vianočné koláče. Medovníky, vanilkové rožky. Odniekiaľ sa ozýva smiech dievčatka, ktoré počúva vtipnú historku od starej mamy.
Pohladká si ruku. Jemná deka z ovčej vlny ju zahrieva. Dokonca ani nohy už nemá studené.
Čo sa to stalo? Po líci jej steká malá teplá slza. Taká malá, že by si to nikto nevšimol. Taká teplá, že by roztopila každý kameň.
Utrela si ju. Vstala, deku si silnejšie privinula k telu a pomaly išla za vôňou lahodných koláčov. Prišla do kuchyne. "Kde si bola? Je všetko v poriadku?" pozrela sa na ňu mama s láskavým pohľadom. "Áno, ďakujem, je mi dobre," odpovedala. "Poď k nám, sadni si sem," jemne jej povedala a ukázala na stoličku. Sadla si. Otec ju pohladkal po vláskoch, dievčatko s veselými očkami sa na ňu usmieva. Uverila tomu. Opätovala úsmevy.
Potrebovala sa nadýchnuť čerstvého vzduchu.
Vyšla na balkón. Znovu zatvorila oči. Len na chvíľu. Otvára ich po dlhšej chvíli. Pomaly. Celkom pomaly.
S hlbokým povzdychom sa poobzerala dookola. Neuhla sa, keď jej muž vrazil facku na líce. "Sústreď sa na prácu! Žena išla s deťmi preč len na hodinu. Potrebujem sa už konečne urobiť. Rozkroč už tie nohy!"
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tatianka
15. 12.decembra 2007 19:44
aky prekvapiviy zaver...dobre napisane
2
dobre napisane.. len neviem ci som to pochopila... teda ten zaver...
Napíš svoj komentár