Poznáte to, keď si myslíte, že o niekom už toho viete dosť a nič vás už nemôže prekvapiť? ?
Tak presne takto som sa cítila aj ja, keď som sa zoznámila s jedným milým chlapcom. Volá sa Jaro a má 18 rokov. Je miništrant tam, kde ja chodím do kostola a je strašne zlatý. Je milý, stále usmiaty, zhovorčivý....proste taký môj ideál. Aj som si to myslela, keď sme sa dali prvýkrát do rečí.
Po dlhšom čase, keď sme sa už ako tak spoznali môj názor naňho bol takýto: zlatý, milý, vždy usmiaty, nefajčí, nepije, nehreší, je slušný a tie také kladné vlastnosti. Jednoducho dokonalý chlap. A naozaj. Keby ste ho spoznali, sami by ste to povedali.
No po istom čase, po rozhovoroch s pár ľuďmi som sa dozvedela veci, ktoré sa mi nie veľmi páčia. A síce že Jarko nie je taký, akého som si ho predstavovala. Že vraj pije, hreší, fajčí...behá po vonku do rána a podobné veci. A tomu sa mi vôbec nechce veriť. Nemôžem veriť, že on, že práve on je taký, pretože jednoducho si ho takého neviem predstaviť. Nehodí sa mi to k nemu. Vôbec. A sú to len rečí ľudí....tak čo....mám veriť svojim inštinktom, alebo hlúpym rečiam iných? ?
Ja viem. Mala by som si to overiť. Vidieť to na vlastné oči.
No ja nechcem....bojím sa, že moja predstava o ňom sa mi celá zrúti a to by ma veľmi bolelo, lebo za ten čas, čo sa poznáme, som ho začala mať rada. Možno som si pri ňom na oči založila ružové okuliare, no aj tak niekde vo vnútri cítim, že on taký nie je. Nemôže taký byť....
K nemu sa mi to jednoducho nehodí. On nie je ten typ.
No aj tak ma to trápi, pretože sú tu tí iní a oni tvrdia niečo iné.
Čomu mám veriť? ? Idem sa z toho zblázniť. Rozum hovorí jedno ale srdce druhé....Ktoré poslúchnuť? ?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.